čitateľa, ktorý nemá trpezlivosť na malé písmenká, by totiž negastronomický výklad mohol uviesť do omylu, že Deň boja za ľudské práva (tak to stojí v kalendári) tu naozaj niekoho zjednocuje.
Zopár tlačových vyhlásení či patetickejších prejavov z prostredia KDH resp. KDS (nová Palkova strana), jeden spomienkový sprievod a jedno odhalenie tabule, to všetko je vzhľadom na fakt, že sviečková demonštrácia pred 20 rokmi bola nielen "najdôležitejší prejav protestu verejnosti proti totalitnému režimu" (KDH), ale na Slovensku jediný, dosť málo. Ak sa rozhliadneme po okolí, ako sa tam slávia významné dni, a uvedomíme si, že slovenské dejiny ponúkajú omnoho menej príležitostí (čiže sú vzácnejšie), tak vlažnosť až bije do očí. Autorovi tohto textu nijako nechýbajú ceremónie ani rituálne uctievanie symbolov, ale najmä okrúhle výročie udalosti, pri ktorej komunistická moc násilím rozohnala nenásilnú akciu, by znieslo aj väčšiu pompéznosť. Nemôžeme nútiť politikov, aby si na staré kolená budovali vzťah k niečomu, čo dodatočne pociťujú ako povinnosť, ale pretvarovať by sa mohli...
Je, samozrejme, nemiestne kritizovať účastníkov či organizátorov tohto pohybu, že neoslavujú sami seba dosť okázalo, resp. že napriek politickému vplyvu, ktorý mali, sa ani nepokúsili o vytvorenie silnejšej tradície 25. marca (napr. urobiť z pamätného dňa štátny sviatok). Nemiestna by bola aj výčitka, že nepostavili na tomto dátume akýsi slovenský "víťazný oblúk", ktorý by (napr. pred Carltonom) okoloidúcim s naliehavosťou pripomínal nekonečnú zhovadilosť komunizmu. Omyl hlavného symbolu, Jána Čarnogurského, že sviečková "zjednocuje krajinu, keďže v moderných slovenských dejinách nie je veľa udalostí, ktoré by prijali všetci", je ale kolosálny. Stavíme sto k jednej, že napr. HZDS, ktorého "zdravice" k 17. novembru pravidelne kazia sviatočnú atmosféru, sa k 25. marcu "nevyjadruje" len a len preto, lebo je to dátum, ktorý zaradilo medzi svoje základné piliere KDH. A SNS detto.
Takpovediac liberálne elity, ktoré sa na Slovensku líšia od svojich západných vzorov práve väčším dištancom od komunizmu, by mala sviečková predovšetkým inšpirovať k menej militantnému vedeniu kultúrnych vojen. Práve svojím vystúpením pred 20 rokmi stáli totiž títo "fundamentalisti" (a pod.), ktorým nevedia prísť na meno, na začiatku pohybu, ktorý viedol napr. aj k neporovnateľne komfortnejšiemu životu homosexuálov, než bol za totality. S katolíckym disentom, KDH, či Palkom sa dá nesúhlasiť. To, čo sa nedá, lebo je absurdné, je nimi strašiť ("čierna totalita") a práve ich vyháňať do akejsi minulosti, keďže oni boli prví, ktorí sa odvážili trúbiť na jej koniec. I z neznášanlivosti kultúrnych "liberálov" vyplýva poučenie, že jediná sviečková, ktorá Slovákov zjednocuje, je veru naozaj iba na smotane.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
