nevie nik. V roku 1722 ho objavil admirál Jacob Roggerveen, Holanďan a keďže to bolo na Veľkú noc, dostal meno Veľkonočný ostrov.
Najvýchodnejší polynézsky ostrov nie je veľký, má rozlohu 163 štvorcových kilometrov a nemá ani 30 tisíc obyvateľov. Dnes sú občanmi Chile, oslobodení od daní a vojenskej služby. Jeho zvláštnosťou sú podivné a obdivuhodné sochy obrovských rozmerov, na ktorých hlavách sa kývajú vysoké ani čiapky, ani klobúky. O ostrove sa dozvedáme od cestovateľov Thora Heyerdahla, ktorý sa domnieval, že bol kedysi osídlený nielen Polynézanmi, ale aj Indiánmi z Latinskej Ameriky. Po nich, v 12.-13. storočí belosi.
Po Holanďanoch Španieli
V čase, keď na ostrove pristáli r. 1722 Holanďania, boli prekvapení primitívnymi chatrčami z tŕstia bez okien a dverí, pokiaľ možno nazvať dverami otvor veľmi nízko nad zemou, ktorým sa dovnútra museli prepchávať takmer v podrepe. V chatrčiach žili veľké skupiny ľudí bez zariadenia a spávali s kameňom pod hlavou.
V roku 1770 pristáli na ostrove, ktorý sa už volal Veľkonočný, dve španielske lode s veliteľom Felipem Gonzálesom. Prvé, čo návštevníci urobili, bolo postavenie kríža a prehlásenie ostrova za majetok Španielska. S tým súviselo aj jeho premenovanie na Ostrov San Carlos podľa španielskeho kráľa Carlosa, ktorému oznámili, že krajine pribudol ďalší ostrov.
Ďalšia zmena
Obyvatelia nezotrvali dlho pod španielskymi pánmi. Ako tretí prišli Angličania, dokonca pod velením slávneho kapitána Cooka. Oni, tak isto ako pred nimi Španieli popísali podrobne ostrov aj jeho obyvateľov. Kým Španieli charakterizovali ostrovanov ako takmer dvojmetrových vysokých mužov so svetlými, ryšavými a gaštanovými vlasmi, Angličania ako ľudí podpriemerného vzrastu. Cook na druhý deň odplával.
Po Cookových lodiach priplávala francúzska a La Péronse, ktorý sa na ostrove zdržal veľmi krátko, naozaj stretol vysokých svetlovlasých mužov. Podľa neho sa počas anglickej návštevy museli skrývať pod zemou. La Péronse dal na ostrov vypustiť ošípané, kozy a sliepky a za pár hodín jeho muži stihli zasiať dosť veľké množstvo obilia. Domorodci nepochopili, že musia počkať, kým sa zvieratá rozmnožia a obilie vyrastie. Všetko zjedli.
Americký škuner priplával koncom 19. stor. a jeho kapitán sem prišiel pre ľudí na lov tuleňov. Zajal a odniesol vyše 20 ľudí, ktorí sa po troch dňoch vrhli z paluby do mora a vrátili sa späť. Obyvatelia sa neubránili osudu otrokov, ktorých z nich urobili Peruánci. Ostrov sa vyľudnil a spustol.
Dnes sa stal turistickou atrakciou svojimi sochami, ktorých je okolo šesťsto.
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
