Právo na odpoveď ministerstvo kultúry obhajuje verdiktmi nemeckého ústavného súdu. Vytrháva však z neho len vety vo svoj prospech.
BRATISLAVA. Ministerstvo kultúry už viackrát využilo na obranu proti kritike práva na odpoveď v tlačovom zákone rozsudky nemeckého ústavného súdu. Pri svojich argumentoch však často vytrháva jednotlivé vety rozhodnutí z kontextu. Upozornil na to týždenník Trend.
Ministerstvo si pomohlo rozsudkom nemeckého súdu už pri prvej kritike Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Tvrdilo, že o tom, či je právo na odpoveď oprávnené aj pri pravdivých tvrdeniach, najlepšie hovorí nález nemeckého spolkového súdu. Opieralo sa o verdikt z roku 1983. Až neskôr zistilo, že ten sa týkal vysielania, a teda inej veci.
Kauza Spiegel
Najnovšie ministerstvo kultúry argumentuje rozhodnutím súdu z decembra 2007, ktoré sa týka renomovaného magazínu Der Spiegel. "Podstatné je aj to, že najnovšie rozhodnutie nemeckého ústavného súdu odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho spolkového súdu z roku 1967 a Spolkového ústavného súdu z roku 1993, ktoré hovoria o tom, že aj z pravdivého či oprávneného spravodajstva môže vydavateľovi vyplynúť povinnosť publikovať odpoveď," napísal hovorca ministerstva kultúry Jozef Bednár.
Ministerstvo sa opiera len o jednu časť rozhodnutia, ktorá mu dáva za pravdu. Nemeckí novinári si však toto rozhodnutie vysvetľujú inak, keďže vychádzajú z celého rozsudku. Der Spiegel hodnotil rozsudok ako posilnenie slobody tlače. Vysvetľuje si ho tak, že "médiá sú povinné uverejniť odpoveď, iba ak sa týka jednoznačného tvrdenia v správe. Ak sa dotyčný cíti iba poškodený možnou interpretáciou textu, potom má prednosť sloboda tlače".
Aj nemecký ústavný súd totiž vo svojom rozhodnutí upozornil, že inak by mohlo hroziť, že "by sa mohli v tlači nakopiť žiadosti na odpoveď, čo by mohlo vyvolať rezervovanosť pri písaní spravodajstva".
Rôzne interpretácie
Ministerstvo kultúry však odmieta, že by vytrhávalo vety z kontextu. Opiera sa vraj celkovo o nemecké tlačové zákony, ktoré podľa hovorcu pri práve na odpoveď otázku pravdy neskúmajú. Bednár tiež hovorí, že pri návrhu ministerstvo vychádzalo z tlačového zákonodarstva viacerých krajín Európskej únie aj odporúčaní Európskeho parlamentu.
Právnik Nemeckého zväzu novinárov Michael Klehm však hovorí, že jediným kritériom pri uverejnení odpovede je nepravdivá informácia. "Ak noviny niečo tvrdia, čo nezodpovedá pravde, potom môže ten, ktorého sa to týka, uverejniť svoju odpoveď a uviesť veci na pravú mieru. Ak však nepredloží informácie, ktoré by článok spochybnili, potom redakcia túto povinnosť nemá."
Predseda Združenia vydavateľov periodickej tlače Miloš Nemeček tiež vníma rozhodnutie nemeckého súdu v kauze s magazínom Der Spiegel ako kľúčové. "Seriózny zákonodarca by nemal hľadať ojedinelé záchytné body, ktoré potvrdia jeho zámer," povedal.
Autor: vš&zc
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
