áno, ktoré ako spoločná kandidátka (prípadne) celej opozície získala, však svedčí najmä o tom, že prezidentská voľba je kauza, ktorou sa dnes v SMK zaoberajú asi tak na desiatom mieste. Vtipnejšie sa situácia dá glosovať i tak, že Radičová vytvorila jedinú politickú zhodu, ktorej táto RR SMK bola schopná. Rok po slávnom komárňanskom sneme, na ktorom vymenili Bugára za Csákyho, je menšinová strana totiž vnútorne rozorvaná nemenej ako vo chvíli, keď spočítali hlasy z urny.
Posun od Mikloška 2004, ktorého vtedy podporovali ako nomináciu KDH, k Radičovej 2009 dosť ilustruje aj päťročnicu, ktorou SMK prechádza. Samozrejme, že od kandidátky SDKÚ, ktorej úspechy v prieskumoch už dlho de facto vylučujú iného opozičného "koňa", nič lepšieho naporúdzi nie je ani nebude, avšak jednohlasnosť, v akokoľvek "jednoduchej" voľbe, je vždy príznak nezdravého prostredia. Bugár, ktorý pri príležitosti prvého výročia svojej degradácie dal veľký rozhovor Új szó, má pravdu v tom, že Csáky nemá osobnostnú výbavu, aby zjednocoval.. Expredseda, naopak, sa mýlil, a s ním aj mnohí kibici od boku, že pod Csákym bude SMK v preferenciách tratiť. Potvrdila sa veštba z tohto miesta spred roka, že menšinovej strane je (viac ako iným) jedno, ako sa volá predseda. To, čo naopak SMK cíti poriadne, je strata všetkých pozícií v štátnej správe (s výnimkou šéfa Úradu pre verejné obstarávanie, čo je mimoriadne zaujímavé samo osebe), čo je takpovediac zdrojový kód frustrácie,. Reči podpredsedu Berényiho, veľmi šedivej "dvojky" SMK, že oni sú jediní z exkoaličnej trojky, ktorí zvládli prechod do opozície i "kultúru výmeny stráží", sú úplne mimo.
Mimo prázdnej špajzy trápi SMK bezprizornosť, nevedomie, kam sa pohnúť v zložitej dobe. Dve udalosti posledného času, Schengen a Kosovo, vytvorili zvonka akýsi tlak na redefiníciu politiky, pričom tretí rozmer je, samozrejme, zmena skupenstva na opozičné. Príznačné je, že namiesto programového snemu, ktorý mali mať teraz v lete a potichu ho zrušili, sa hádajú o tom, že prečo visia na internete dva strategické dokumenty, jeden od Duraya (ktorý to má ako funkčnú povinnosť) a druhý od Csákyho (jeho okolia), keď zverejniť by sa mal materiál jeden, záverečný, čo prešiel grémiami strany. Ani jedna veta o obsahu, mimo kritiky, že v konceptoch "chýba kultúrna a školská autonómia, ktorá vždy v zámeroch bola". A viete, kto sa sťažuje? "Umiernený" expredseda Bugár. A jeho priateľ Simon dodáva, že "SMK by mala byť sociálnejšia, ale nie socialistická". To je kritika rôznych Csákyho úletov, avšak hlbšia pointa je tá, že obraz budúcnosť v SMK maľujú ružovými štetcami tak, aby nevydráždili Smer, o ktorom oni vážne veria, že im ponúkne koalíciu v roku 2010. SDKÚ či KDH pôsobia nevábne, ale SMK je na zvracanie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
