FICO TRVÁ NA ZNENÍ TLAČOVÉHO ZÁKONA
KAUZA
n PREMIÉR ROBERT FICO TVRDÍ, že dajú hlasovať o Lisabonskej zmluve aj bez toho, že by mali istých 90 hlasov. Má sa tak stať po odsúhlasení tlačového zákona, u ktorého predpokladá nanajvýš kozmetické zmeny. Povedal to v sobotu v Slovenskom rozhlase.
BRATISLAVA. Právo na odpoveď je dobre sformulované a návrh tlačového zákona už koalícia výraznejšie upravovať nebude, vyhlásil Fico. „Nebuďte už všetci takí nervózni, buďte protivládni a opoziční, ale neklamte," odkázal v nervóznej debate médiám s tým, že nechápe, prečo by právo na odpoveď nemohlo existovať aj u nás, keď platí v iných štátoch. Premiér tiež spochybňoval výhrady Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) k tlačovému zákonu aj profesionalitu slovenských novinárov.
Pochybnosti autorít
Oslovili sme s otázkou, čo si myslia o využití práva na odpoveď novinárov a vydavateľov v Európe i v Spojených štátoch. Z ankety vyplynulo, že pre britských, amerických a kanadských novinárov, kde má slobodná a nezávislá žurnalistika najdlhšiu tradíciu, je nepredstaviteľné, že by museli zverejniť v denníku odpoveď každej osoby a inštitúcie, o ktorej písali. Napríklad Jackson Diehl, člen redakčnej rady jedného z najvýznamnejších svetových denníkov Washington Post, si myslí, že „neexistuje legislatíva, ktorá by nútila noviny zverejniť opravy alebo odpovede a pochybujem, že by bola ústavná, aj keby ju niekto schválil". Slovensko by sa podľa neho „postavilo mimo normy západnej demokracie, keby schválilo takýto zákon".
Jediný štát v Európe s podobnou praxou, akú navrhuje slovenská vláda, je Francúzsko, ktoré má najtvrdšie tlačové zákony v Európe. Matthieu Cosson, riaditeľ denníka Le Figaro, hovorí: „Za istých okolností sa môže časopis či denník cítiť povinný či byť prinútený súdom zverejniť odpoveď na článok na titulnej strane. U bulváru je to časté, ale v našich novinách nie, snažíme sa uverejňovať len overené informácie."
Zmenil názor
Bez podpory piatich poslancov opozície či nezávislých Lisabonská zmluva neprejde. Minimálne na kratší čas by tak Slovensko zablokovalo zmluvu, ktorá nanovo definuje vzťahy v Európskej únii. „Už nebudeme čakať na väčšinu v parlamente," povedal Fico s tým, že treba dať o zmluve hlasovať hneď po tom, ako parlament schváli tlačový zákon.
V programe prebiehajúcej schôdze Lisabonská zmluva nie je, ale koaličná väčšina by ju mohla dodatočne zaradiť. „Keď Lisabonská zmluva neprejde, je mi veľmi ľúto," položil nôž na krk opozícii, ktorá dokument blokuje a podporiť ho mieni až po zapracovaní ich výhrad k tlačovému zákonu.
Premiér koncom januára na otázku, či dá o zmluve hlasovať aj bez podpory opozície, odpovedal zamietavo. „Keď máte v parlamente 86 poslancov a viete, že musíte mať minimálne 90, tak akú logiku má hlasovanie?" pýtal sa. Teraz už toto riziko podstúpiť chce. Smer tiež tvrdí, že o Lisabonskej zmluve by sa v prípade jej neschválenia parlamentom dalo len veľmi ťažko opäť hlasovať.
HZDS si myslí, že by to bolo riziko. „O Lisabonskej zmluve sa môže hlasovať vtedy, keď bude zaistené, že prejde. Nemôžeme si dovoliť, že by zmluva na Slovensku nebola schválená," povedal podpredseda HZDS a šéf výboru pre európske záležitosti Milan Urbáni.
Podpredsedníčka SNS Anna Belousovová naopak s Ficom súhlasí. „Je to rozumné a je to aj principiálny postoj. Pán premiér už aj predtým povedal, že nepristúpime na vydieranie opozície."
SDKÚ trvá na svojom
„Pán predseda vlády je nervózny, zahnaný do kúta, preto sa tak správa. Považujem to za vyhrážanie opozícii," tvrdí predseda klubu SDKÚ Stanislav Janiš. Poslanec SDKÚ tvrdí, že jeho strana nátlaku Smeru neustúpi a pokiaľ tlačový zákon nebude podľa ich požiadaviek, zmluvu nepodporia.
Podpredseda SMK Gyula Bárdos povedal, že si jeho strana počká, čo sa bude diať po tlačovom zákone. „Nikto nás takýmto spôsobom nebude vydierať," odkázal Ficovi. So zablokovaním zmluvy mali niektorí poslanci z SMK problémy už v januári. Nakoniec sa však na hlasovaní nezúčastnil žiaden z nich.
(tom, mim)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
