z Pilisszentmiklósu (Mlynky), nesie však niekoľko poučení , z ktorých si síce lekciu nevezmeme (na to sme príliš blbí), avšak stoja za jednu omšu.
Na oznámenie premiéra Gyurcsánya, že "nemá viac záujem o prácu ministerky zdravotníctva", reagovala menšia strana koalície SZDSZ, ktorá Ágnes Horváthovú nominovala, obratom: Všetci štyria ministri SZDSZ opúšťajú vládu k 30.aprílu. Teda, de facto, vypovedali koalíciu. (Iná vec sú rokovania, čo prídu teraz..) S 2-percentnými preferenciami, čiže v prípade predčasných volieb sú definitívne mŕtvi. Na tom sa zhodujú všetci analytici i agentúry.
A teraz strih december, Veľký Slavkov a HZDS. To je kontrast. Maďarské intermezzo nastavuje ten správny rámec abnormalite, poddajnosti a kolosálnej strate cti a dôstojnosti Mečiarovej strany, ktorá v doslova totožnej situácii kľakla na kolená a nechala sa tak potupiť, ako nikto iný na zemeguli. Len aby im zostali válovy. Pričom, ak padne koalícia v Budapešti, "insideri" tipujú, že slobodní demokrati prídu v štátnej správe o dva až tritisíc ľudí. Hoci je história SZDSZ, strany liberálnych disidentov proti komunizmu, ukážkový príbeh úpadku kedysi normálnych ľudí, nastavujú bizarné zrkadlo tomu, do akej miery ovplyvňujú slovenskú politiku čistí chmatáci, bezobsahoví a bezbariéroví ctitelia hmoty, nigrifiči bez chrbtice.
Gyurcsány odpálil Ágnes z pudu sebazáchovy. Po referende, ktoré zrušilo v Maďarsku temer všetky poplatky (u lekára, v nemocnici, vysoké školy), čelí obrovskému vnútornému tlaku a historicky najnižším preferenciám MSZP. Ten vnútorný tlak vyvíja 7 (slovami sedem) straníckych frakcií, ktorých členovia (samozrejme, sledujúc vlastné záujmy) cez ne realizujú svoje predstavy o politike a o krokoch, čo by mala strana robiť. Obíďme skutočnosť, že tieto predstavy sú hlúpejšie ako dementné, to je ich vec. Porovnajme radšej týchto postkomunistov (!!) s SDKÚ, kde povedať, že "nastal čas na zmenu", sa trestá vylúčením zo strany. Už rozumiete, prečo Dzurinda zrušil celú bratislavskú filiálku?
Maďarský štát je v katastrofálnom srabe. Navarili ho dve veľké populistické strany nielen tým, že "veľmi dlho sme naháňali sociálne sny, rozdávaním sme robili ľudí šťastnými, ale zabudli sme na realitu" (Gyurcsány), ale najmä deformáciou voličskej mentality, ktorá dary od vlády už berie ako svoje základné ľudské právo. Preto sa koalícia, ktorá sa odvážila na kozmetické reformy, rozpadáva a sedí na bosorkinej metle. A preto sa Fidesz, ktorý túto zvrhlú demagógiu neopúšťa, ale zveľaďuje, môže tešiť na ústavnú väčšinu po ďalších voľbách. Na Maďarov, ktorým šéf ich centrálnej banky v dramatickom článku práve odkázal, že zo "sociálnych výdavkov treba skresať 2000 miliárd ročne" (asi 250 miliárd Sk), sa pozerajme s otvorenými očami. Viete aký je rozdiel medzi Slovenskom a Maďarskom? Trinásť percent HDP a päť rokov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
