Jánom Huňadym a na druhej bratríci so svojím hlavným kapitánom Jánom Jiskrom. Po smrti Vladislava v bitke s Turkami pri meste Varne v roku 1444 sa situácia v Uhorsku zhoršila nastal v nej mocenský boj.
Jiskra s bratríkmi skoro ovládol časť Slovenska a patrili mu mestá Trnava, Trenčín, Nitra, Košice, Prešov, Levoča, Kežmarok, Podolínec, Sabinov, B. Bystrica, B. Štiavnica, Nová Baňa, Ľubietová ako aj iné mestá a hrady. Za svoje hlavné sídlo si zvolil Zvolenský hrad. Stal sa hlavným kapitánom Košíc a pánom Šarišskej stolice. Na Slovensku si počínal ako samovládca a vystupoval ako ochranca slovenského ľudu.
Vynikajúci vojvodca
Hlavný kapitán bratríkov pochádzal z moravského rytierskeho rodu, ktorý vlastnil majetky v okolí obce Všechovice. Patril im hrad pri Brandýse n/Orlicou vo východných Čechách. Mladosť prežil v Taliansku, kde získal vojenský výcvik a osvojil si poznatky husitských vojvodcov. Nebol husitom, ale katolíkom a bratríkom na Slovensku nebránil šíriť idey husitstva. Niektorí autori uvádzajú, že bojoval s husitmi pri Plzni v roku 1433, ale iné to spochybňujú.
Jiskra bol strednej postavy, tmavšej pleti, nosil fúzy, mal veselý povahu, vynikal duchom a netúžil po peniazoch. Bol dobrým bojovníkom a v bojoch dokázal s vojskom odolávať až desaťnásobnej presile. Nevynikaj silou, skôr chytrosťou.
Vraj padol pri obrane Ľupče v boji s Turkami a spolu s ním zahynul aj Juraj Širokay zo Širokého. V Uhorsku hájil záujmy Ladislava Pohrobka a Habsburgovcov a nemal to ľahké za panovania Vladislava a ešte ťažšie po jeho smrti. Spočiatku po príchode do Uhorska ho rešpektoval aj Ján Huňady, ale po smrti Vladislava sa Huňady a Jiskra stali veľkými rivalmi a zvádzali medzi sebou ťažké boje.
Ján Jiskra ako hlavný kapitán bratríkov mal vo svojom žoldnierskom vojsku veľa schopných veliteľov ako Petra Aksamita, Jána Talafusa, Martina Valgatu, Mateja z Kňazíc, Jaška Udreckého, bratov Komorovských, Petra z Radkova a in. Zvádzal mnohé boje a bolo by zdĺhavé všetky pospomínať a preto sa zameriam len na tie najdôležitejšie.
Košice a Veľká Ida v zálohe
V roku 1441 poľské vojsko obsadilo Košice. Nakoniec upustilo od obliehania a pred hradbami Košíc nechali len majú posádku pod velením Jána Perényho. Bratríci ju vtedy porazili a oslobodili Košice. V jeseni obsadili Rožňavu, Kežmarok a hrad Richnava a ustanovili tam za kapitána J. Talafusa. Po roku sa odohrala znova bitka pri Richnave a skončila sa mierom. Ján Perény musel zaplatiť Jiskrovi výkupné vo výške 24 tisíc zlatých forintov a dať do zálohy Košice a Veľkú Idu. Mier bol vtedy uzavretý aj s poľským kráľom.
V roku 1443 bratríci obsadili Spišský hrad, ale dobyli ho až v roku 1447 za pomoci kastelána Petra Boska. Za dočasného kapitána hradu bol ustanovený Peter Aksamit. V tejto bitke boli zachránené vzácne pamiatky a písomnosti. V tom istom roku bratríci dobyli hrad v Brezovici, Hanigovciach a za kapitána bol ustanovený Peter z Radkova. O rok dobyli hrad v Kežmarku a za kapitána bol menovaný Mikuláš Brcel z Dobre a jeho brat sa stal v roku 1448 spišským županom.
Rady bratríkov sa doplňovali o nových členov z okolitých lokalít. V roku 1444 sa k nim pridali bratia Komorovskí, ktorí sa neskôr stali kapitánmi na hrade Likava, Podolinec, Ľubovňa a Plaveč.
Sedem kapitánov
Po smrti Vladislava Uhorsko spravovalo sedem kapitánov a medzi nimi nechýbal J. Huňady a Ján Jiskra. O dva roky sa J. Huňady stal zemským správcom Uhorska a Jiskra hlavným kapitánom bratríkov. Vtedy sa bratríci zmocnili Sečoviec, panstva Drugetovcov a Mikuláša Szecziho z Humenného, ale tí sa vykúpili.
Známa bola bitka o Moldavu v roku 1449. Vtedy J. Huňady so svojím vojskom porazil bratríkov, ale bratríci naďalej pokračovali vo svojom ťažení a získali hrad Veľký Kamenec, Novohrad, Gemer, Hont, Rimavskú Sobotu, Lučenec a hrad Blh a kapitánom sa stal M. Valgata. V roku 1451 sa odohrala veľká bitka medzi uvedenými zoskupeniami v bitke pri Lučenci.
Jiskru v Uhorsku podporovali niektorí bohatí šľachtici a medzi nimi bol strýko kráľa Ladislava Pohrobka gróf Cillský, ktorý bol veľkým rivalom Huňadyovcov. Koncom r. 1452 sa Huňady zmieril s Cillským, čo nevyhovovalo Jiskrovi. Predtým už mal Jiskra rozpory s P. Aksamitom a preto sa rozhodol ešte koncom roku 1452 opustiť Uhorsko a s tým, že sa ešte vráti. Keď sa Ladislav Pohrobok ujal v roku 1453 vlády, na nátlak J. Huňadyho vydal na bratislavskom sneme dekrét, ktorým ho pozbavil všetkých právomocí, donácií a hodností. Bol to nevďak kráľa, pretože Jiskra mu zachránil korunu. Jiskra sa utiahol k rakúskemu cisárovi Fridrichovi III.
Jiskra naďalej udržiaval vzťahy s Ladislavom Pohrobkom a 28. októbra 1453 sa zúčastnil v Prahe jeho korunovácie za českého kráľa. Krátko potom ho Ladislav V. povolal do Uhorska s cieľom, aby sa vysporiadal s bratríkmi, čo sa mu nepodarilo. Nečakaná smrť mladého kráľa zmenila ďalší osud Jiskru. Do Uhorska prišiel ešte niekoľkokrát. Keď sa kráľom stal Matej Korvín, aj napriek zlým vzťahom s Huňaddyovcami ho Matej povolal do svojich služieb v roku 1462 a daroval mu hrad v Aradskej stolici, niektoré ďalšie majetky, dostal značnú finančnú odmenu a bol povýšený za baróna. V r. 1467 viedol mierové rokovania v Istanbule po bojoch proti Osmanom a ich spojencom a osvedčil sa ako diplomat. Zomrel r. 1471.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
