mu to podarilo.
Mramor z Transylvánie
Severoatlantická aliancia, ktorá si hovorí najdemokratickejšie spoločenstvo sveta, si na najväčší summit vo svojej histórii vybrala honosnú rezidenciu jedného z najväčších diktátorov Európy 20. storočia.
Ľudový dom, ako ho aj dve desaťročia po páde komunizmu Rumuni stále volajú, mal byť pýchou Caušescovho režimu. Rumunský megaloman sa ako správny patriot spoľahol čisto iba na rumunský materiál, a údajne sa na jeho stavbu použilo milión metrov kubických mramoru z Transylvánie.
Najdôležitejší politici sveta, vrátane amerického, ruského či slovenského prezidenta sa môžu poprechádzať po 1 100 izbách a šestnástich sprístupnených podlažiach. Novinári majú prístup iba do minima z nich.
Počas Caušescovho režimu to bola jeho súkromná rezidencia. Jej úplného dokončenia sa však nedožil. Keď po krátkom procese v roku 1989 Caušesca popravili, budova ešte nebola hotová.
Keď sa Rumunov spýtate na dominantu Bukurešti, majú jasno: ľudový palác. Domáci vám povedia, že po Pentagone je to druhá najväčšia stavba na svete. V čase svojho vzniku bola. Dnes ho už ale predbehla viacero budov.
Vesmírny mýtus
Jedným z obľúbených mýtov je aj tvrdenie, že po čínskom múre je to druhý architektonický výtvor, ktorý vidno aj z vesmíru. Jediný rumunský astronaut, ktorý sa o tom mohol presvedčiť, letel do vesmíru dva roky pred začatím výstavby.
Každopádne, ľudový palác, kde dnes sídlia obe komory rumunského parlamentu, je dosť veľký, aby sa doň pomestilo 3 000 delegátov a 3 500 novinárov summitu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
