Odmietnuté Macedónsko opustilo summit
(sita)
Albánsko a Chorvátsko sa najneskôr na budúci rok stanú 27. a 28. členom Severoatlantickej aliancie. Lídri NATO sa totiž včera na summite v Bukurešti rozhodli, že obe krajiny majú cestu k plnoprávnemu členstvu v aliancii otvorenú.
BUKUREŠŤ. Prijatie Albánska a Chorvátska musia ešte ratifikovať parlamenty všetkých 26 súčasných členov NATO.
Macedónsko, Ukrajina a Gruzínsko dostali košom
Severoatlantická rada (NAC) neprizvala Macedónsko, keďže jeho členstvo podľa očakávaní zablokovalo Grécko pre spor o názov krajiny. Lídri NATO sa tiež rozhodli neprijať Ukrajinu a Gruzínsko do svojho Akčného programu členstva (MAP), ktorý je predstupňom pred prijatím do NATO. "Štáty (Albánsko a Chorvátsko), ktoré sa k nám pripájajú, môžu byť právom hrdé na prácu a reformy, ktoré uskutočnili. Ich vstup do aliancie posilní NATO," vyhlásil generálny tajomník NATO Jaap de Hoop Scheffer. Obe krajiny by sa mali stať plnoprávnymi členmi najneskôr do budúceho summitu NATO, ktorý sa zatiaľ v neurčenom termíne uskutoční vo francúzskom Štrasburgu a neďalekom nemeckom Kehli.
Gréci zablokovali vstup Macedónska
Na členstvo v NATO ašpirovalo aj Macedónsko. Grécko, ktorému sa nepáči, že Macedónsko má rovnaký názov ako jedna z jeho provincií, však splnilo svoje hrozby a jeho vstup zablokovalo. Macedónska delegácia na protest proti neprijatiu odišla zo summitu. "Macedónska delegácia summit opúšťa, pretože považuje za potrebné byť teraz so svojím ľudom. Toto sú pre náš malý národ ťažké časy," vyhlásil šéf macedónskej diplomacie Antonio Milošoski. Pripomenul, že vstup do NATO podporuje 90 percent občanov jeho krajiny. Lídri NATO však zdôraznili, že Macedónsko sa členom aliancie stane, keď vyrieši spor so svojím severným susedom.
Lobing USA za Ukrajinu a Gruzínsko bol márny
Zlé správy priniesol summit aj pre Ukrajinu a Gruzínsko, ktoré neprijali do Akčného plánu členstva. Ich prijatie presadzovali Spojené štáty, proti sa postavili Nemecko a Francúzsko, ktoré tvrdia, že si netreba zbytočne takýmito rozhodnutiami ešte viac znepriateľovať Moskvu. Scheffer však potvrdil, že NATO chce jedného dňa obe krajiny prijať. "Dnes sme sa dohodli, že tieto krajiny sa stanú členmi NATO," povedal. Námestník ruského ministra zahraničia Alexander Gruško na Schefferove slová reagoval, že prijatie Ukrajiny a Gruzínska by bolo strategickou chybou s tými najvážnejšími dôsledkami pre európsku bezpečnosť. Rozhodnutie odmietnuť Kyjev a Tbilisi podľa šéfa ruského zahraničného parlamentného výboru Konstantina Kosačeva dokazuje, že v NATO stále existujú rozumné sily, ktoré majú triezvy pohľad na dôležitosť vzťahov medzi alianciou a Ruskom. Prezident USA George Bush krátko po rozhodnutí o neprijatí Ukrajiny a Gruzínska vyhlásil, že každá krajina, ktorá sa uchádza o členstvo v aliancii, musí byť "vypočutá" a NATO musí jasne deklarovať, že jeho rozširovanie bude pokračovať.
Podporili radar aj protiraketové strely
Severoatlantická rada včera tiež plne podporila vybudovanie amerického protiraketového štítu v Európe, ktorého súčasťou bude radar v Českej republike a protiraketové strely v Poľsku. Lídri NATO zároveň vyzvali Rusko, aby sa vzdalo svojich výhrad k tomuto projektu. NATO v komuniké uznáva, že obranný štít ochráni Európu pred raketovou hrozbou, najmä z Blízkeho východu. Slovensko slovami Ivana Gašparoviča ocenilo, že sa tento projekt začal konzultovať na pôde aliancie. "Berieme do úvahy, že sa európske prvky protiraketovej obrany USA môžu stať významným príspevkom k ochrane spojencov pred hrozbou predstavovanou balistickými raketami dlhého dosahu," povedal. O americkom protiraketovom štíte bude v nedeľu v Soči rokovať George Bush s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Napriek opakovaným americkým ubezpečeniam totiž Moskva považuje protiraketový štít za ohrozenie svojej bezpečnosti.
--RADAR V ČESKU---
(sita)
Zmluva je dohodnutá
n Česká republika sa včera dohodla so Spojenými štátmi na znení hlavnej zmluvy o umiestnení a prevádzke americkej radarovej základne na českom území. Na summite NATO v Bukurešti to oznámil český minister zahraničia Karel Schwarzenberg s tým, že podpis príslušných dohôd sa uskutoční začiatkom mája v Prahe. "Dohodli sme sa a zablahoželali sme si. Rokovania boli tvrdé, no v priateľskej atmosfére," povedal Schwarzenberg po stretnutí s americkou ministerkou zahraničia Condoleezzou Riceovou.
n Američania podľa ministra súhlasili aj s požiadavkou ČR, aby bol radar včlenený do širšieho systému protiraketovej obrany. Americké plány na vybudovanie protiraketového štítu s radarom v ČR a protiraketovými strelami v Poľsku včera odsúhlasila aj Severoatlantická aliancia. Hlavná zmluva je jednou z dvoch dohôd medzi ČR a USA o vzájomnej spolupráci v rámci amerického protiraketového systému. Druhá dohoda, pod názvom SOFA, ktorá sa týka pobytu amerických vojakov na českom území, ešte nie je dokončená. V máji by sa však mala podpísať aj táto zmluva.
Autor: sita/ap
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
