zväz notárov sa pripravoval na zjazd, bývalí zamestnanci zrušeného okresného úradu v Stropkove žiadali preskúmať, či ministerstvo nepochybilo a košickí štátni zamestnanci vytvorili výbor proti zrušeniu "drahotných prídavkov". Tieto, aj iné udalosti sa udiali v marci - apríli 1923. Neboli až také radostné, aké prináša jar.
Už od februára sa v tlači začali objavovať inzeráty na kúpeľný pobyt vo východoslovenských kúpeľoch. Opravené boli budovy v Herľanoch, ktoré zničila počas vojny armáda, inzerovali aj spoje od vlakov z Košíc. tatranské hotely uverejňovali najvýhodnejšie vlakové spoje z Čiech a Moravy, lákavá bola aj Sivá Brada. Iba do Bardejovských kúpeľov neboli žiadne pozývacie inzeráty.
Sťažnosti až z Ameriky
Kým iné slovenské kúpele boli pripravené na otvorenie sezóny 15. mája, v Bardejovských ako keby boli zakliati a spali obrastení tŕňmi ako v zámku Šípkovej Ruženky. Mesto Bardejov patrilo k najbohatším slovenským mestám, ale očividne sa správalo voči svojmu niekoľkomiliónovému majetku ako chudobný príbuzný, ktorý nechal kúpele pre nedostatok peňazí schátrať a preto ich dal do prenájmu bratislavskej spoločnosti Neubauer. Mesto ich prenajalo bez verejnej súťaže a akéhokoľvek oznámenia. Spoločnosť ich nechala napospas a kúpele chátrali. O nápravu žiadali mesto aj americkí Slováci na čele s bankárom Michalom Bosákom, i minister Hodža, sťažovali sa aj kúpeľní hostia na nefungujúce služby, zlé správanie personálu a na zanedbané pramene. Od roku 1915 nebol obnovený najlepší prameň Alžbeta, takže mal byť zatvorený aj v roku 1923 (po otvorení sezóny, ak ju vôbec otvoria po opatreniach ministerstva). Rada mesta Bardejov si zrejme ešte počas trvania monarchie neuvedomovala, akým bohatstvom mesto disponuje, ak sa oň bude starať, ako sa patrí. Ináč by nepredala kúpele jednému peštianskemu obchodníkovi, čo bolo úplne nepochopiteľné. Iba zakročením bývalého župana Dr. Fábryho sa podarilo zachovať mestu niekoľkomiliónový majetok. Nepoučilo sa ani povojnové vedenie mesta, už v Československej republike, keď ich prenajalo spomenutej spoločnosti Neubauer.
Šarišský župan vymenoval kúpeľného komisára Dr. Sobina, ktorý mal zabezpečiť nápravu najväčších nedostatkov, aby boli v máji kúpele pripravené prijať hostí. Pätnásteho ich neotvorili, ale dovtedy malo mesto opraviť cesty na päťkilometrovom úseku, kde boli v takom stave, že správa pošty v Bardejove odmietla voziť autom do kúpeľov poštu. Pešo trvala cesta vyše hodiny a takto pošta odmietla doručovať zásielky, takže v naliehavých prípadoch si hostia zabezpečili poslíčkov sami.
Mesto sa nepostaralo o údržbu domov, ktoré vlastnilo. Promenádu špatila zrúcanina, uprostred kúpeľov nechali zhniť strechu kúpeľného domu, ktorú mohli opraviť za 20 tisíc Kč. Mesto malo na stráženie lesov dvadsať hájnikov, ale o dozor v nich sa nik nestaral. Gazdovia rozprávali, že z lesa si môže každý odniesť čo a koľko chce, nik sa ho na to nebude pýtať. Komisár Sobin mal čo robiť a pre každý úsek vytvoril štáb dozorujúci na postup opráv.
Župný zväz notárov
Na začiatku marca založili východoslovenskí notári Župný zväz notárov. Združoval obecných notárov z bývalých žúp Abovsko-Turňanskej, Šarišskej, Zemplínskej a za predsedu zvolili Dr. Ignáca Kropáča, čestným predsedom sa stal košický župan Dr. Ján Ruman, podpredsedom župný radca Bernovský. Na 23. marca 1923 zvolal zväz do Košíc zjazd východoslovenských notárov, aby sa na ňom dohodli aj na jednotných nových služobných pravidlách podľa novej agendy, terminológie a s ňou súvisiacimi kurzami slovenského jazyka pre notárov. Na zjazde župný radca Bernovský vyzval notárov, aby svoju prácu na dedine nechápali iba v zmysle plnenia úradných povinností, ale aby sa ako často jediní inteligentní podieľali na zveľaďovaní kultúrnych aj hmotných pomerov na odľahlých dedinách.
Nespokojní Stropkovčania
Počas územnej reorganizácie bol zrušený aj okres Stropkov, sídlo jeho okresného úradu, súd a notári boli zadelení do takých notariátov, ktoré boli vzdialené aj 70 km jeden od druhého. Súdy zriadili vo Svidníku, Giraltovciach, Vranove, Humennom. Stropkovskí občania, i bývalí úradníci, vrátane notárov, sa na tento stav sťažovali na ministerstve vnútra, či nepochybilo, tiež županovi Rumanovi. Zrušením okresu Stropkov začal upadať a bol na úrovni dediny. Na preskúmanie sťažnosti župný úrad vytvoril 6-člennú komisiu na čele so županom Rumanom s členmi z mestského úradu z radov sudcov a notárov, pretože najmä zrušenie súdu bolo vážnym zásahom.
Zvyšovanie cien potravín sa premietlo v znížení životného štandardu štátnych zamestnancov, ktorí prišli pracovať do Košíc. V mimoriadne nepriaznivej bytovej situácii, vysokého nájomného i podnájmu schválila vláda týmto úradníkom tzv. drahotné príplatky. Vzťahovali sa aj na učiteľov v mestách. Od mája 1923 mali byť zrušené. Preto košickí štátni zamestnanci vytvorili petičný výbor, pozbierali niekoľko stoviek podpisov a vytvorili delegáciu, ktorá mala odovzdať petíciu ministerstvu aj parlamentu s prehľadom zvyšovania cien a žiadosťou, aby drahotné príplatky ponechali najmenej do konca roka. Tieto prídavky ponechali okresným horárom na Slovensku. Získavali ich ťažko a v tom čase bol vypísaný konkurz pre 4 horárske stanice na východnom Slovensku.
Ochotníci v Iňačovciach
Nositeľmi a šíriteľmi kultúry na vidieku boli učitelia, konkrétne v Iňačovciach v okrese Michalovce to bol v 20. rokoch učiteľ Michal Lapka. V rámci Ústredia slovenských ochotníckych divadiel tam založil Osvetový a divadelný krúžok. Hneď do neho vstúpilo 75 členov a zvolili si 7-členný výbor. Schádzali sa dvakrát týždenne, počúvali vzdelávacie prednášky z dejín slovenského a českého národa a slovenskej literatúry, učili sa slovenský pravopis a pripravovali divadelné predstavenia, s ktorými vystupovali v Zemplíne, Šariši a na Spiši. Takéto spolky sa zakladali dosť rýchlo a dobre fungovali ako nositelia a šíritelia národného povedomia
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
