Jean-Paul Belmondo, jedna z najväčších osobností francúzskeho filmu - herec, ktorého
meno pozná doslova celý svet, sa narodil 9. apríla 1933 v Paríži. Fanúšikmi i filmovými kritikmi milovaný Bébel už herectvo zavesil na klinec, venuje sa svojej päťročnej dcérke a po mozgovej príhode sa snaží čo najviac oddychovať.
Jeho otec, pôvodom zo Sicílie, bol uznávaným sochárom a matka opustila dráhu výtvarníčky iba preto, aby sa
venovala deťom.
K slávnemu nosu prišiel pri boxe
Malý Jean-Paul síce vyrastal v umeleckom prostredí, ale jeho svetom bol šport - najmä box, pri ktorom získal i svoj "slávny" zlomený nos. Zároveň sa však rád predvádzal, patril k triednym "šašom" a nesmierne miloval film. Preto, keď sa v šestnástich rokoch musel vzdať športovej kariéry kvôli ročnému liečeniu TBC, nemal s novou životnou orientáciou problém. Bude hercom. V rokoch 1952 - 1956 navštevoval parížske konzervatórium, kde od spolužiakov získal i svoju prezývku "Bébel".
Obrovský úspech
Jeho kariéra sa však rozbiehala pomaly. Typovo nezapadal do vtedy uznávaného ideálu mužskej krásy a na javisku a vo filme hral preto iba menšie, obvykle komické, postavy. Všetko zmenilo až Belmondovo stretnutie
s režisérom Jean-Lucom Godardom vo filme Na konci s dychom (1959). Mal obrovský úspech a Jean-Paul Belmondo už tu ukázal spôsob hrania, ktorý bol pre neho i naďalej charakteristický. Bezstarostnosť spojená s prirodzenosťou, trochu fanfarónstva, ale keď treba, aj výrazný zmysel pre tragiku, schopnosť nadviazať kontakt rovnako s partnerom, ako s publikom - a to všetko doplnené osobitým hereckým talentom, vzácnym citom pre mieru, charakter filmu a požiadavky režiséra.
Komediálny talent
Pred kamerou uplatnil aj svoj veľký komediálny talent a závideniahodné fyzické danosti. Historické komédie Cartouche (1962), Manželia z roku II. (1970) a paródie na dobrodružné filmy Muž z Ria (1963), Muž z Hongkongu (1966) a Muž z Acapulca (1973) z neho rýchlo urobili jednu z najžiarivejších filmových hviezd a priam stelesnenie "povestného" francúzskeho šarmu a radosti zo života. Najmä, keď to všetko bolo pre neho typické i v súkromí, kde rád rozdával dobrú náladu tak ako na filmovom plátne.
Mozgová príhoda ukončila kariéru
Veľkým zlomom v Belmondovom živote bol rok 2001. Počas dovolenky na Korzike dostal cievnu mozgovú príhodu, šesť dní bol v kritickom stave a hoci sa uzdravil, herectvu dal zbohom. Pre zdravie, ale i preto, že, ako sám hovorí, "nechcem byť lietajúcim dedkom francúzskeho filmu". Jean-Paul Belmondo však nie je iba hercom. Bol uznávaným predsedom Asociácie francúzskych hercov (1963-1966), napísal pamäti a predhovor k výberu svojho obľúbeného básnika Arthura Rimbauda. V roku 1991 sa stal držiteľom rádu Čestnej légie.
Ženy ho milovali
Prvý raz bol ženatý s tanečnicou Elodie Constant (1957-1966), s ktorou má tri deti. Najstaršia dcéra Patricia
v roku 1994 tragicky zahynula pri požiari, Florence žije v USA a najmladší syn Paul bol automobilovým pretekárom. Sedem rokov žil s herečkou Ursulou Andress, ktorá o ňom vyhlásila, že "bol mužom, ktorý ma dokázal absolútne rozosmiať - a tým ma okúzlil". Po nej prišla herečka Laura Antonelli, brazílska speváčka Carlos Sottomayor a v roku 1988 Nathalie Tardivel, ktorú si vzal v roku 2002. O rok na to mu porodila dcéru Stellu. Pyšný otec mal vtedy rovných sedemdesiat.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
