krajín , kde v menej znetvorených úpravách "právo na odpoveď" poznajú, hovorí, že je to skôr platonická hrozba, zostaňme pri tom, že od zrušenia cenzúry v novembri 1989 taký úder na plexus solaris sloboda slova ešte nedostala.
Dávno-dávno predtým, než sa ozval pán Haraszti (OBSE), vydavatelia i opoziční speváci, dokonca oveľa skôr, než sa prvý Maďaričov náčrt ocitol na papieri, sme na tomto mieste už písali, že právo na odpoveď je totálny nezmysel, keďže ešte nikto nevymyslel nafukovacie noviny. Možnosť, že patent nebude ani potrebný, však na hrozbe, ktorá vzniká, nič nemení. Politická a spoločenská kultúra (klíma) vo Francúzsku, Nemecku či Rakúsku (čo sú samy osebe neliberálne demokracie Fareed Zakaria odpustí túto krádež), kde toto "právo" jestvuje, je predsa len iná (to neznamená, že zdravšia, ale odlišná). A nikto dnes nepovie, čo urobí so slovenským politikom, ktorý je aj tak zakomplexovaný chumaj (česť málo výnimkám), "právo" vlámať sa do súkromného priestoru, kde z princípu kontroly moci v demokracii nemá čo hľadať. To, že niekto nekompetentný vlezie do tvorby informačných obsahov, robí z práva na odpoveď nezmysel svetový. Model "Maďarič, jar 2008" je slovenská "ficovina" a potenciálne vynález skazy. Keby túto spoločnosť organizovali normálni ľudia a nie divé zvery, tak ochranu všetkých "osobností", ktoré sa cítia nejakou spisbou poškodené, by riešili v expresných konaniach súdy. Ak je to teda taká verejná priorita. Ale nie je, nemôže byť, lebo politik s "dobrou povesťou" je dnes častý asi ako okrídlený kôň.
Čo znamená včerajšok politicky, povie dnešné rozhodnutie SMK. O tom, že Hannes Swoboda (sľúbil koalíciu so Smerom) odštartoval medzi Maďarmi dostihy, ktoré "krídlo" či poslanec vlezie Ficovi do zadku tak, aby mu nezostali von trčať ani topánky, sme už tiež písali. To ešte neznamená, že sú všetci aj na hlavu padnutí. Rozhodnutí sú zatiaľ len nerozbiť na tejto kauze stranu (poslanecký klub). Pokiaľ však SMK zahrá nejakú hru typu "zmeny postačujú" resp. "výmeny" tlačového zákona za zlepšenia školského, a dajú hlasy Ficovi na deblokáciu Lisabonskej zmluvy, rozmlátia opozíciu nielen fakticky, ale aj ako pojem, ktorý stelesňuje akýsi protipól vládnej koalície. Lisabon je po schválení zlého zákona o tlači kauza zásadná a kto v nej ustúpi, nemá nárok na budúcnosť, len na to, aby sa usmažil na ohni pekelnom.
Faktická poznámka pre priateľov Európy a tuhej integrácie znie, že ani krach zmluvy v NR SR nenásobí ani nedelí. Presne rovnaká ústavná väčšina, ktorá je potrebná na schválenie "reformnej zmluvy", totiž stačí aj na takú zmenu procedúry, aby sa o Lisabone dalo hlasovať napríklad každý nepárny (eventuálne párny) štvrtok. Až do vyčerpania organizmu. A keby ste stretli niekoho, kto v tejto súvislosti spomínal referendum, pošlite ho na kliniku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
