dve až tri percentá.
RÍM. Berlusconiho blok Ľud slobody (PDL) získal medzi 40 a 43 percentami hlasov. Stredoľavá Demokratická strana (PD) bývalého starostu Ríma Waltera Veltroniho dostala medzi 37 a 40 percentami. Koalícii, ktorá získa najviac hlasov, aj keď len o malé percento, sa automaticky prideľuje 340 kresiel v 630-člennej Poslaneckej snemovni.
Rozdelenie kresiel v Senáte nebude jasné, pokým nebudú známe konečné výsledky volieb všetkých 20 regiónov, pretože kreslá sa rozdeľujú na základe regionálnych, nie celonárodných výsledkov volieb. Ministerstvo vnútra varovalo, že vzhľadom na prísnejšiu kontrolu môže byť sčítavanie hlasov pomalšie a konečné výsledky sa očakávali až neskoro večer.
Podľa ministerstva vnútra bola volebná účasť v porovnaní s poslednými voľbami v roku 2006 nižšia- 82-percentná (predtým 85-percentná). Už na konci prvého dňa volieb bola volebná účasť v porovnaní s poslednými voľbami taktiež nižšia - 62,5 percenta voličov (v roku 2006 to bolo 66,5 percenta).
Veltroni odmietol extrémnu ľavicu
Predbežné výsledky potvrdzovali predvolebnú správu o vyrovnávaní síl medzi Berlusconim a Veltronim. Veltroni síce zmenšil Berlusconiho náskok, dokonca ho podľa niektorých správ predbehol, avšak Berlusconi má stále náskok vďaka jeho spojencovi, Lige severu. Berlusconi má tiež podporu malej regionálnej strany, ktorá získala jedno percento.
Hlavný oponent 71-ročného miliardára Berlusconiho je o generáciu mladší. 52-ročný Veltroni, bývalý starosta Ríma, prisľúbil zásadné reformy a riešenie problémov krajiny bez ideologického zafarbenia. Veltroni sľubuje aj generačné zmeny. Podľa neho jeho ľavica sa líši od tej, v ktorej sa ocitol Prodi, ktorý ako "rukojemník" malých, takmer extrémistických ľavicových strán, nebol schopný uskutočniť reformy. Aby tomu Veltroni zamedzil, odmietol strany extrémnej ľavice.
Chcú zmenu
Berlusconi, ktorý sa chce stať premiérom už po tretíkrát počas posledných 14 rokov, obvinil odchádzajúcu stredoľavú vládu zo spôsobenia problémov krajiny. Sľubuje postaviť Taliansko na nohy.
Prodi, ktorého vláda trvala iba 20 mesiacov, sa na týchto voľbách nezúčastnil. Obaja hlavní rivali sa v záverečnej fáze kampane zamerali na nerozhodnutých voličov, ktorí podľa rôznych odhadov predstavujú až tretinu elektorátu.
Parlamentné voľby sa niesli v duchu pesimizmu a nechuti k vládnucej strane, ktorá už asi nemôže ponúknuť veľkú šancu na zmenu. Taliansko so svojimi šesťdesiatimi vládami, ktoré sa vystriedali vo vedení krajiny od druhej svetovej vojny, má dejiny spojené s vládnou nestabilitou. Tieto voľby sa konajú po predčasnom páde ľavicovej vlády Romana Prodiho, a tak sa vláda strieda o tri roky skôr.
Volebný systém
Parlament Talianska má dve komory. Senát má 315 členov, ktorí sú volení pomernými voľbami zo straníckych kandidátskych listín, päť členov, ktorých menuje prezident republiky a dvoch členov z úradnej povinnosti (sú nimi bývalí prezidenti republiky). Volení členovia Senátu sú poslancami na 5-ročné obdobie. Menovaní členovia a členovia ex offo zostávajú v Senáte doživotne. Poslanecká snemovňa má 630 členov. Všetci sú volení pomernými voľbami zo straníckych kandidátskych listín na 5-ročné volebné obdobie.
Koalícia strán pre obsadenie kresiel musí získať najmenej 10 percent platných odovzdaných hlasov. Samostatným politickým stranám stačia 4 percentá platných odovzdaných hlasov. Takže počas volieb občania rozhodujú, kto obsadí spolu až 945 parlamentných kresiel.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
