Nájde sonda stopy života?
Názov Fénix sa v mytológii objavuje až tri razy. Snáď najznámejší mytologický Fénix sa vyskytuje v egyptskej mytológii, v ktorej má podobu bájneho vtáka., ktorý raz za 500 rokov priletí do Egypta, aby tam v chráme slnečného boha pochoval svojho otca. Titulok však trochu zavádza, pretože nebude reč o bájnom vtákovi menom Fénix, ale o vesmírnej sonde, pomenovanej po mytologickom vtákovi či mytologických postavách. Trochu zavádzajúce je aj pomenovanie Fénix, pretože sonda sa volá Phoenix a tento názov by sme asi nemali poslovenčovať. Takže budeme hovoriť o sonde Phoenix a nie Fénix.
Odštartovala minulý august
Sondu Phoenix vyniesla na jej dlhú púť k nehostinnej planéte Mars trojstupňová raketa Delta II, ktorá 4. augusta 2007 odštartovala zo základne amerického vojenského letectva na floridskom Cape Canavaeral. Prečo túto sondu spomíname práve teraz? Nuž preto, lebo pred niekoľkými dňami vykonali inžinieri americkej vesmírnej agentúry NASA jemné korekcie dráhy sondy a nasmerovali ju tak k oblasti jej pristátia na Marse. Minulý august a október už boli vykonané dve korekcie dráhy sondy. Terajšia korekcia dráhy sondy súvisí s tým, že inžinieri a vedci NASA presunuli stred plánovanej oblasti pristátia o približne 13 kilometrov juhovýchodne od pôvodne plánovaného miesta pristátia. Stalo sa tak po analýze vyše 30 podrobných snímok pristávacej oblasti, ktoré urobila kamera s vysokou rozlišovacou schopnosťou na palube sondy Mars Reconnaissance Orbiter, ktorá obieha okolo Marsu.
Nebezpečím sú balvany
Miesto pristátia leží v širokom plochom údolí, ktoré sa neformálne nazýva Green Valley (zelené údolie). Pristávacia oblasť má tvar elipsy, ktorej osi sú dlhé 100 km a 20 km. Výskumní pracovníci zmapovali vyše päť miliónov skalnatých balvanov vnútri tejto elipsy a okolo nej. Každý z týchto balvanov by znamenal koniec misie, keby naň sonda Phoenix pri pristávaní narazila. Tím vedcov vybral také miesto pristátia, ktoré by malo vylúčiť náraz sondy do balvanov. Sonda Phoenix by mala mäkko pristáť na povrchu Marsu 25. mája. Najkritickejších bude sedem posledných minút letu pred pristátím, keď sonda musí bezpečne zabrzdiť z rýchlosti 21 000 kilometrov za hodinu na pristávaciu rýchlosť. Sonda sa bude znášať na padáku a vo výške približne 914 metrov nad marťanským povrchom sa zapnú pulzné brzdiace raketové motorčeky. Tie by mali zabezpečiť, aby sonda dosadla na povrch Marsu rýchlosťou len 8 km/h (2,22 metra za sekundu).
Ľad je, voda nie
Sonda má pristáť v oblasti, kde sa pod povrchom nachádza voda vo forme ľadu. Prítomnosť ľadu na severnej arktickej plošine zistila v roku 2002 sonda Mars Odyssey Orbiter. V súčasnosti neexistuje na povrchu Marsu voda v tekutom stave. Poznatky, ktoré získali sondy Mars Global Surveyor, Odyssey a Exploration Rover však naznačujú, že pred miliardami rokov tiekla v marťanských kaňonoch voda a na Marse boli aj plytké jazerá. Sonda Phoenix by však mala študovať históriu tekutej vody, ktorá sa v arktických oblastiach mohla vyskytovať len pred 100 000 rokmi. Sonda Phoenix je vystrojená robotickým ramenom, ktoré prenikne cez povrchovú vrstvu pôdy a odoberie vzorku ľadu. Rameno je dlhé 2,35 m a je schopné preniknúť do hĺbky pol metra. Vzorky ľadu i vzorky pôdy budú potom analyzované prístrojmi, nachádzajúcimi sa na palube sondy. Vzorky pôdy budú v malej piecke ohriate a takto získané pary budú analyzované, pričom sa v nich budú hľadať najmä uhlíkové zlúčeniny. V ďalšom prístroji bude do vzoriek pôdy pridaná voda a budú sa analyzovať produkty, ktoré vzniknú rozpúšťaním vody v pôde. Kamery sondy poskytnú informácie o okolí miesta pristátia. Meteorologická stanica na palube sondy poskytne údaje o atmosférických procesoch v polárnej oblasti Marsu.
Baktérie vydržia veľa
Jedným z cieľov sondy je zistiť, či podpovrchové vrstvy boli niekedy vhodné na udržovanie života v mikrobiálnej forme. Nedávne výskumy ukázali, že život môže existovať aj vo veľmi extrémnych podmienkach. Je preto možné, že bakteriálne spóry môžu "spať" v mimoriadne chladom a suchom prostredí bez vzduchu aj milióny rokov a "ožijú", keď sa podmienky stanú prijateľnejšími. Sonda Phoenix využíva hlavné teleso pristávacieho modulu sondy, ktorá bola už čiastočne vyrobená pre program Mars Surveyor 2001, ktorý bol napokon zrušený. Vedecký program misie Phoenix koordinuje Univerzita štátu Arizona a podieľajú sa na ňom aj Kanadská vesmírna agentúra, univerzita v švajčiarskom Neuchateli, kodaňská univerzita, kalifornská technická univerzita (CIT), Fínsky meteorologický ústav a nemecký Ústav Maxa Plancka.. Vedecké výsledky, ktoré sonda Phoenix získa (za predpokladu jej úspešného mäkkého pristátia), sa využijú aj pri letoch človeka na Mars.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
