zásadne neposúva vnímanie predsedu SNS. Podobne ako predchádzajúca zvodka o jeho autíčkárskej minulosti v Rakúsku, odvysielaná asi pred dvomi mesiacmi, aj nová informácia z roku 1971 len zapadá takpovediac integrálne do obrazu, ktorý si o prvom najnárodnejšom a druhom najdôveryhodnejšom politikovi Slovenska urobil za 18 rokov autor tohto textu. Naozaj nič svetoborného.
Kto má iný názor a razí stanovisko, že zo zdrojov ŠtB a ÚPN sa nesmie robiť veda, má tentoraz smolu. Teda aj tlačová tajomníčka SNS, ktorá otvoreným listom riaditeľovi TVM požiadala o "ospravedlnenie", pričom v opačnom prípade bude Slota "tvrdo brániť svoje meno a česť na nezávislom súde". No ujasnime si veci. Nikto tu miestoprísažne netvrdí, že 17-ročný Slota kradol autá, bravčové stehná a textilnú galantériu. Toto by sa dalo povedať naozaj len na základe právoplatného rozsudku. Tvrdenie je však iné. Znie, že v osobnom zväzku akéhosi kamaráta dnešného predsedu SNS, a tiež jeho otca, ktoré inak nijako nesúvisia, nezávisle na sebe stojí, že Ján Slota kradol, emigroval, zase kradol a vrátil sa. To je všetko.
Nie je isté, či "TV Markíza (...) považuje za dôveryhodné spisy ŠtB, a to podľa toho, ako jej to vyhovuje", čo jej vyčíta SNS... Možno považuje za dôveryhodné, možno nie. Je to jedno. Presne tak, ako je isté, že spisy politickej polície nie sú spoľahlivé stopercentne, je tiež isté, že nie sú ani stopercentne nezmyselné. Koeficient hodnovernosti pritom leží výrazne bližšie k tej stovke, čo dokumentujú všetky skúsenosti nielen ÚPN, ale napr. aj podobných ustanovizní v Nemecku, Poľsku či Česku. Nezmyselné je poukazovanie SNS na "súdne procesy v susedných Čechách", pretože tie žiadnu nevieryhodnosť spisov nepreukázali. Presne naopak, vyplynulo z nich len toľko, že bez konfrontácie s osobným zväzkom, iba na základe agentúrneho záznamu, súdy neboli ochotné potvrdiť, že ten a ten bol agent.
Je iba vecou občana, čo s novou informáciou urobí. Keby sa eštebácky záznam o tom, že ukradol loveckú salámu, prevalil napr. o Hrušovskom, Palkovi, či niekom podobnom, azda by aj bola na mieste pochybnosť a azda i opatrnosť médií, či publicitou náhodou predsa len neublížia. Napokon, aby sme nevyzerali až takí moralizátori, hriešny vzťah k socialistickému majetku v postpubertálnom veku ešte nezakladá doživotnú diskvalifikáciu pre verejnú sféru. Avšak u človeka, ktorý udal za rok 2006 príjem 300 tisíc (či tak nejako) a jazdí na Bentley, u človeka, ktorý priznal trojizbový byt a víkenduje na jachte a vile v Chorvátsku, u človeka, ktorý má v priznaní motorku a lieta helikoptérou, pričom všetky vymoženosti sú napísané na tretie osoby, tak u takého politika padajú zábrany a zostáva len prezumpcia trvalej udržateľnosti charakteru od mladosti až po zrelú dospelosť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
