palestínskou radikálnou organizáciou Hamás.
JERUZALEM. "Neveríme, že mier je možný, kým sa nenájde spôsob, ako zapojiť do diskusií Hamás, bez ktorého nie je mier udržateľný," vyhlásil Carter. Ďalej uviedol, že lídri Hamásu povedali, že budú "akceptovať palestínsky štát v hraniciach spred roku 1967" a "uznajú právo Izraela na život v susedstve v mieri". Podľa jeho slov by Hamás súhlasil s tým, aby dohodu dojednali izraelský premiér Ehud Olmert a palestínsky prezident Mahmúd Abbás za predpokladu, že ju predložia Palestínčanom na schválenie.
Uskutoční sa plebiscit?
Hovorca Hamásu Abú Zuhrí však v Gaze vyhlásil, že pripravenosť jeho organizácie uskutočniť o mierovej dohode plebiscit "neznamená, že Hamás uzná výsledky referenda." Okrem toho, podľa Zuhrího by v referende mali hlasovať Palestínčania na celom svete, ktorých je 9,3 milióna vrátane štyroch miliónov na Západnom brehu, v Pásme Gazy a vo východnom Jeruzaleme.
Carter - sprostredkovateľ
Carter, ktorý v roku 1978 vo funkcii amerického prezidenta sprostredkoval mierovú dohodu medzi Egyptom a Izraelom, vyhlásil, že "terajšia stratégia vylučovania Hamásu a Sýrie z rokovaní nefunguje." Dodal, že "problémom" je postoj Izraela a Spojených štátov, ktorí odmietajú stretnutie s Hamásom.
"Problémom nie je moje stretnutie s Hamásom, ale to, že Izrael a Spojené štáty odmietajú stretnúť sa s niekým, s kým by sa malo rokovať."
S politickým lídrom palestínskeho hnutia Hamás Chálidom Mišálom a so sýrskym prezidentom Bašárom al-Assadom sa Carter v piatok v Damasku stretol napriek silnému odporu zo strany Izraela a USA. Carter dodal, že od novembrovej mierovej konferencie v americkom Annapolise nenastal v izraelsko-palestínskych vyjednávaniach nijaký pokrok. V minulosti predstavitelia organizácie Hamás hovorili, že chcú mier, ak sa Izrael stiahne za hranice, v ktorých bol pred rokom 1967. Hamás sa však jednoznačne nevyjadril o tom, aké by mali byť konečné hranice palestínskeho štátu a nezriekol sa svojich oficiálnych výziev na zničenie Izraela.
USA a Izrael ich pokladajú za teroristov
Spojené štáty a Izrael považujú Hamás za teroristickú organizáciu. Židovský štát, ktorý sa v roku 2005 stiahol s Pásma Gazy, súhlasí s myšlienkou palestínskeho štátu v Gaze a na Západnom brehu, ale odmieta palestínske požiadavky, aby sa vrátil za hranice spred roku 1967.
Šéfka americkej diplomacie Condoleezza Riceová na Carterovu výzvu reagovala vyhlásením, že Hamás by sa mal vzdať násilia a prestať bombardovať izraelské dediny. "Podľa mňa je úplne jasné, čo má Hamás urobiť. Prvým krokom, ako najlepšie preukázať záujem o mier, je vzdať sa násilia," vyhlásila Riceová včera v Bahrajne po stretnutí s kolegami z krajín Perzského zálivu, Egypta, Jordánska a Iraku. "Hamás môže všeličo urobiť," dodala. "Môže prepustiť izraelského vojaka Gilada Šalita, môže prestať ostreľovať izraelských obyvateľov, môže prestať zadržiavať obyvateľov Pásma Gazy na ich vlastnom území."
Verejná mienka na palestínskych územiach však teraz mierovým rokovaniam nie je naklonená. Počet Palestínčanov, ktorí podporujú "operácie hnutia odporu" proti izraelským terčom, vzrástol zo 43,1 percenta v septembri 2006 na dnešných 49,5 percenta. Vzrástol aj počet Palestínčanov, ktorí sú za útoky proti izraelským civilistom. V septembri 2006 s tým súhlasilo 48 percent Palestínčanov, teraz 50,7 percenta.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
