Sabinov odolával bratríkom aj šľachtickým rodom
Pod vplyvom bratríkov došlo na mnohých miestach k povstaniu dedinského ľudu proti feudálnym pánom. Nepokoje sa prejavili v okolí hradu Plaveč, Brezovického a Kamenického hradu a na južnom Zemplíne. Slobodné kráľovské mestá sa dožadovali vojenskej pomoci na potlačenie týchto rebélií. V Bardejovskom múzeu je list, v ktorom rada mesta Bardejova 28. októbra 1456 žiadala taverníka Jána Perényiho o pomoc. Ten listom oznámil, že nemôže poslať do Bardejova vojakov, pretože podobné vzbury sú aj v iných častiach Šariša, aj na južnom Zemplíne. Dáva im na vedomie, že vojská už poslal k Plavečskému hradu Ladislavovi Pyloczayovi.
Bratríci boli naďalej na okolí veľkým postrachom pre vyššie spoločenské vrstvy obyvateľstva, ktoré všetku vinu za to, čo sa odohrávalo, stále zvaľovali na bratríkov - zbojníkov, ktorých nazvali českými lotrami.
Panovník ocenil Sabinovčanov
Sabinov si veľmi dobre počínal v boji proti bratríkom. Jeho snahy vysoko oceňoval Matej Korvín, čo zvýraznil osobitným listom mestu 8. apríla 1461, v ktorom vyzdvihuje horlivosť mesta, za ktorú ho v tom istom roku bratríci prepadli a vypálili. Popolom vtedy ľahla polovica mesta a zhorel aj farský kostol Sv. Jána Krstiteľa. Bratríkom velil Peter z Radkova. Tí sa zdržiavali na hore v blízkosti mesta, ktorá sa potom nazývala Hora Radič. Pravdepodobne išlo o dnešnú Huru s Husím Harbom.
Sabinovu nerobili ťažkosti len bratríci a zbojníci poddaného ľudu, ale aj niektoré šľachtické rody, ako napr. páni z Rozhanoviec a Perényiovci. Práve Perényiovci si chceli mesto podmaniť a vyňať ho zo skupiny slobodných kráľovských miest a zatriediť ho medzi ostatné poddanské mestečká. Počas vlády Mateja Korvína sa im to nepodarilo, ale mestu ich nežiadúce aktivity veľmi škodili.
Sprisahanie proti Matejovi Korvínovi
V roku 1471 po porážke bratríkov pri Blatnom Potoku a aj pri Veľkých Kostoľanoch sa Perényiovci zaplietli do sprisahania proti kráľovi Matejovi, ktorým ho chceli zosadiť z uhorského trónu a namiesto neho odporúčali zvoliť za kráľa Poliaka Kazimíra, syna Vladislava II. Jagelonského. Vtedy vtrhli do Uhorska poľskí vojaci v počte štyri tisíc mužov pod velením kniežaťa Alberta. Na základe tejto skutočnosti pritiahlo až k Hanigovskému hradu kráľovské vojsko Mateja Korvína na čele s Ondrejom Labathanom, ktorý sa neskôr stal županom Zemplína. Podobné kroky ako proti Štefanovi Perényimu učinil kráľ voči Trebišovskému hradu a hradu v Stropkove. Kráľ Matej sa Sabinovu odvďačil tým, že mu poskytol ďalšie výhody.
Perényiovci sa dopúšťali mnohých ďalších chýb. Hrady, ktoré im patrili, využívali na zbojnícke účely, po okolí zbíjali a hromadili neprávom majetky a spolupracovlai s bratríkmi. V tom čase na Hanigovskom hrade pôsobil Mikuláš a na Trebišovskom hrade Štefan Perényi. Zbíjali so svojimi družinami, čo veľmi znepokojovalo Košice. Pri dobývaní Hanigovského hradu vojskami Mateja Korvína výdatne pomáhali Sabinovčania. Pri dobývaní Trebišovského hradu pomoc poskytli okolité slobodné kráľovské mestá a v boji o Stropkovský hrad pomoc poskytli Košice. Perényiovci rozhodnutím Mateja Korvína stratili svoje majetky aj postavenie, ale ešte za života kráľa im boli znova prinavrátené.
Mesto v zálohe
Po smrti kráľa Mateja Korvína v roku 1490 sa kráľom Uhorska stal Vladislav II., ktorý keď nastúpil na trón v roku 1492, priznal Sabinovu pôvodné privilégiá, ale stále bol na strane Perényiovcov, ktorých potreboval pre riešenie svojich finančných problémov. V roku 1506 došlo k tomu, čoho sa mesta najviac obávalo. Vladislav II. oznámil Sabinovu ortieľ, že v záujme kráľovstva dal mesto, všetkých občanov a všetky ich majetky do zálohy palatínovi Imrichovi Perényimu. Prikázal občanom, aby ho plne poslúchali, ako aj jeho manželku, synov, dedičov až do toho času, kým ich on sám alebo niektorý jeho nasledovník nevykúpi. Takto sa Sabinov na nejaký čas ocitol medzi poddanými mestečkami a boli obavy, že tam natrvalo ostane. Bola to forma odplaty za vernosť Sabinova kráľovi Matejovi Korvínovi.
Život v meste plynul a Sabinov sa z poddanského položenia nakoniec dostal až za kráľa Ľudovíta II., ktorý bol synom Vladislava II. Jagelonského. Ten v roku 1517 napísal list Imrichovi Perényimu v ktorom mu oznamuje, aby vrátil Sabinov znova medzi slobodné kráľovské mestá a potom mesto v tomto zoskupení ostalo až do zániku spomínaného spoločenstva.
Zbojníctvo sa porážkou bratríkov neskončilo a pokračovalo ďalej a dokonca na širšej platforme. Zo zotrvačnosti vtedajšie vyššie spoločenské kruhy naďalej všetko robili zle, čo sa v krajine stále zvaľovalo na českých lotrov. Zmenila sa forma zbojníctva a do popredia v našom okolí sa dostala známa zbojnícka družina Fedora Hlavatého, ktorá operovala v severovýchodnom Uhorsku a dokonca aj v Poľsku.
V roku 1512 sa novým majiteľom Hanigovského hradu stali Tarczayovci a tavernícky rod Perényiovcov vymrel v roku 1567 Gabrielom Perényim.
ING. ŠTEFAN STAVIARSKY
Autor: pan
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
