vode. Znázorňujú to dve nohy vo vode, ktoré boli predchodcami práčky. Čistotný bol celý antický svet, ten dokonca bielizeň aj šatstvo žehlil lisovaním kameňmi. Stredovek bol čiastočne obdobím temna v hygiene tela aj toho, čo ho pokrývalo. S technickým pokrokom nastal posun aj v tejto oblasti.
Keď začali ľudia čistiť svoje šatstvo, používali vodu. Ak nepomáhala čistá voda odstrániť špinu, pomáhali si pieskom, býčou žlčou, vaječnými žĺtkami, špikom z kostí, prevareným mliekom, medom a napokon mydlom a mydlovými práškami, nespomínajúc súčasné saponáty. V antike na pranie používali rôzne hliny, ktoré boli schopné odstrániť blato a prach.
Mydlová hora
Pri Sevastopole sa ťažila z hory Sapun (v preklade Mydlová hora) hlina na pranie. V rôznych krajinách používali rôzne rastliny, korene, kôru, no vo viacerých tú istú rastlinu - mydlicu (Saponaria) obsahujúcu tekutinu, ktorá sa vo vode spení, pretože obsahuje asi 10 percent saponátov.
V starovekom Egypte bol znakom pre pranie hieroglyf, znázorňujúci dve nohy vo vode. To znamenalo, že vtedy ľudia prali predovšetkým šliapaním bielizne a šiat vo vode. Ešte dnes takto perú v niektorých ázijských a afrických oblastiach.
V stredoveku nebola veľmi v móde čistá spodná bielizeň. Preto sa košele neprali celé mesiace, ba aj roky. Až od 17. storočia začala byť spodná bielizeň symbolom čistoty. Zdôrazňoval to aj francúzsky básnik a prozaik Charles Perzault v roku 1688, keď napísal: "Čistota a množstvo našej bielizne znamenajú viac, než všetky kúpele sveta!
Vynález parnej práčky
V roku 1851 na svetovej výstave v Londýne prvýkrát predstavili verejnosti veľkú parnú práčku značky Mac Alpine aj s jej menšou verziou na ručné pranie. V rokoch 1851 - 1870 bolo prihlásených iba vo V. Británii a v USA do dvoch tisíc patentov na práčku. Väčšina z nich bielizeň pretriasala alebo ňou otáčala, aby sa trela o steny vane alebo o lopatky. Všetky pračky sa museli naplniť teplou vodou a ovládali sa ručne.
V prvých rokoch vyrábali vane a bubny práčok z odolného dreva, väčšinou z bieleho cédra alebo cyprusu, ktoré posmaltovali. Až neskoršie sa začali vyrábať z ľahkých zliatin hliníka alebo z ocele. V roku 1907 sa objavil na trhu prvý výrobok, ktorý bielizeň vypral a súčasne ju aj vybielil. Bol to prací prášok Persil s obsahom chemickej látky perboritan sodný s účinkami ako bieliaci oxidant. Vtedajší prací prášok obsahoval aj mydlo a malé množstvo kremičitanu sodného.
Čím žehlili
Starovek poznal vyrovnávanie tkanín na kameňoch, lisoch, kde sa tieto valchovali. Zmena nastala v 15. storočí, kedy sa objavili prvé žehličky, zohrievané na kameňoch. Postupne ich zdokonaľovali, pravdepodobne krajčíri, keď začali do nich vkladať rozžeravené drvené uhlie. Na jemné látky sa naďalej nahrievali kovové menšie žehličky. Ich výhodou bolo oproti žehličkám na uhlie, z ktorých otvormi vychádzal dym aj sadze, že do ich vnútra sa vkladala rozžeravená kovová vložka a nehrozilo nadýchanie sa plynu. Prevratným objavom bola liehová žehlička na všetky materiály. V rokoch 1890 - 1894 už existovala elektrická žehlička a jej tvar sa v základnej forme zachoval až dodnes aj pokiaľ ide o držadlo. Masovejšie rozšírenie elektrickej žehličky nastalo až po prvej svetovej vojne.
Objav zápaliek
So žehlením žeravými uhlíkmi zohrievanou žehličkou súvisí aj zapaľovanie ohňa. Elektrická žehlička, ako sme spomenuli, bola objavená začiatkom 90. rokov 19. storočia. Iba 70 rokov predtým (pred rokom 1890) boli objavené zápalky. Dovtedy sa oheň zapaľoval iba iskrou z kovového kresadla, niekde aj trením dvoch drievok ktorých iskrou si zapaľovali fajku. Drievka mali uložené v malých vrecúškach. Zápalky boli spočiatku nebezpečné, lebo zápalka sa musela ponoriť do kyseliny a potom hneď vytiahnuť. Výbuchy a poranenia neboli zriedkavosťou. Až rok 1827 priniesol pozitívnu zmenu, keď sa na vznietenie začal používať vynález Angličana Johna Walkera - sklenný papier. Začal ich vyrábať vo svojej chemickej dielni - laboratóriu - Samuel Jones. Zdokonaľovaním, predovšetkým použitím bieleho fosforu prestali byť zápalky nebezpečné a vnikli prvé továrne. V histórii ich vývoja sa vyskytuje aj zmienka o zemanovi Romerovi z Veľkého Šariša, ktorý prispel k ich zdokonaleniu.
SOŇA MAKAROVÁ
Autor: pan
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
