Jozefovi I. bola oporou za života i po smrti jeho manželky Katarína Schrattová, herečka Dvorného divadla. Ani následník habsburského trónu korunný princ Rudolf nebol verný manželke Stefani.
Ľudovít XV. bol vynikajúcim rozprávačom, oplýval humorom a šarmom, nie však v prítomnosti svojej kráľovskej manželky Márie Lesczinskej, s ktorou mal desať detí. Okrem toho celú hŕbu nemanželských a viedol intenzívny sexuálny život, ktorý ho fyzicky i psychicky zničil. Dožil sa 64 rokov. Historici tvrdia, že ich "splodil bez toho, aby s ňou prehodil čo len jediné slovíčko".
Keď vládla prostitútka
Záplavy slov si nechával pre svoje milenky. Dlhý čas bola jeho favoritkou markíza de Pompadour. Bola vzdelaná, urodzeného pôvodu, mala vyberané spôsoby. Po jej smrti chcel mať milenku z obyčajného prostredia. Priviedli mu ju do paláca z parížskej vykričanej krčmy. Oficiálne to bola modistka, v skutočnosti prostitútka. Kráľovi sa zapáčila a aby mohla zostať na jeho dvore, vydal ju za markíza Dubarryho. Tak začala prakticky vládnuť prostitútka so šľachtickým titulom až do kráľovej smrti. Vzbudzovala pohoršenie šľachty aj ľudu pre výstredný a hrabivý život v duchu hesla svojho milenca. "Po nás potopa". O 20 rokov neskoršie ju zo sveta zniesla potopa v podobe Francúzskej revolúcie, keď ju v roku 1793 sťali.
Katarína piekla cisárovi rožky
Manželstvo cisára Františka Jozefa I. a Alžbety, nazývanej Sissi bolo formálne a nebolo šťastné, aj keď si cisár svoju manželku vybral sám a proti vôli rodiny. Nehodili sa k sebe.
Spočiatku prvé milenky vodila tajne do cisárovej spálne tajná polícia. Niektorí ďalšie poznala už aj cisárovná Sissi. Dokonca Katarínu Schrattovú, herečku Dvorného divadla mu vybrala a priviedla sama. Volali ju "milostivá pani". U nej našiel to, č v oficiálnom zväzku nepoznal a čo ani dvorná etiketa nedovoľovala: meštiansku idylu rodinného tepla s orúcou kávou a chrumkavými rožkami, ktoré Katarína osobne pripravovala. Táto idyla mala pre suchopárneho päťdesiatnika väčší význam ako chvíle intímnych vášní. Katarína cisára milovala, morálne ho podporovala po synovej samovražde a Sissinej tragickej smrti, odolávajúc klebetám a intrigám cisárskeho dvora. Po jej ovdovení žili len pre seba. Historici sa domnievajú, že v tom období sa dokonca tajne zosobášili. Keď takmer po 70. rokoch svojho vládnutia cisár zomrel. Katarína mohla prísť k jeho smrteľnej posteli a položiť naň biele ruže. Na pohreb ju nepustili.
Tragédia princa a baronesy
Následník habsburského trónu, korunný princ Rudolf svoju manželku Stefaniu zanedbával. Mal rád víno, ženy a spev. Mal 31 rokov, keď sa do neho zamilovala osemnásťročná baronesa Mary Vetserová ako sa šepkalo - už s "určitou minulosťou". Jej iniciatíva vyústila do mileneckého vzťahu a tajných schôdzok a vzťah sa stal verejne známy. Princ bol nervovo labilný. Politické intrigy aj pomer s baronesou ho unavovali, čo sa rozhodol riešiť raz a navždy: v posledný januárový deň roku 1889 ráno našli v loveckom zámku Mayerling dve mŕtve telá. Rudolf zastrelil Mary a potom seba. dvor bol šokovaný. Vydal vyhlásenie o princovej samovražde, spáchanej "v pomätení mysle", aby ho mohli ako katolíka pochovať. O Mary sa nikto ani nezmienil. Jej matku prinútil cisársky dvor opustiť krajinu a odcestovať do Benátok, kde musela v tlači oznámiť, že jej dcéra Mary cesto náhle zomrela. O tejto mileneckej tragédii vzniklo niekoľko románov a autorom jedného je taliansky diktátor Benito Mussolini.
Lenin a Armandová
Inessa Armandová bola krásna, vzdelaná, ovládala niekoľko svetových jazykov, výborne hrala na klavír, čítala ruských klasikov a fajčila cigarety z dlhej špičky. Ako 30-ročná poznala Vladimíra Iľjiča Lenina a mala už za sebou dve manželstvá, päť detí, vyhnanstvo a väzenie. Stretli sa v Paríži a odvtedy tvorili aj s Nadeždou Krupskou nerozlučnú trojicu. Krupská ju mala rada a nikdy by sa neznížila k meštiackemu chápaniu manželskej vernosti. spolu chodili na prechádzky, cestovali, počúvali hudbu, čítali Tolstého Annu Kareninovú, plánovali revolúciu. Po nej, v roku 1920 Inessa zomrela na choleru. Za jej rakvou išiel Lenin a podopierala ho Nadežda Krupská.
Z Kremľa do gulagu
Pomer medzi Jozefom Vissarionovičom Stalinom a manželkou Vjačeslava Molotova Polinou Molotovovou časť historikov odmieta a časť ho považuje za veľmi pravdepodobný na základe dostupných faktov. Nezvratné dôkazy neexistujú, tak ako takmer k ničomu v Stalinovej ére bezprávia.
Polina sa vydala za Molotova, keď bol už členom politbyra boľševickej strany a odsťahovali sa do Kremľa do susedstva manželov Stalinových. Polina (bola z chudobnej židovskej rdoiny) sa stala najlepšou priateľkou Stalinovej manželky Nadeždy Allilujevovej. Keď táto spáchala v roku 1933 samovraždu, ku ktorej ju Stalin dohnal. staral sa o Stalinovu domácnosť a vychovávala jeho deti so svojimi. Stalin osobne podpisoval jej menovacie dekréty do vysokých funkcií a manželia Molotovovci dostali najlepší byt v Kremli a najväčšiu vilu na vidieku. Polina vždy obhajovala Stalina, bola za neho aj proti všetkým. obdivovala ho aj vtedy, keď ju dal uväzniť, obvinil ju zo sionizmu a posla do gulagu. Keď sa dozvedela o jeho smrti, omdlela.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
