PITTSBURG. Sú bieli, zarábajú do 50-tisíc dolárov ročne, neštudovali na univerzite a bývajú väčšinou v malých mestách. A sú najväčšou prekážkou Baracka Obamu na ceste do Bieleho domu. Utorňajšie primárky v Pensylvánii ukázali, že černošský senátor z Illinois si cestu k duši strednej pracujúcej triedy bielych Američanov stále nenašiel. Dvaja z troch hlasovali pre Hillary Clintonovú, podobne ako v Ohiu.
Obama tak prehral ďalší štát, ktorý bude rozhodovať novembrovú bitku medzi republikánskym a demokratickým kandidátom. Jediný ľudnatý štát, kde väčšina hlasovala pre senátora, bol jeho domovský Illinois. Kľúčové štáty pritom v americkom volebnom systéme rozhodujú voľby. V týchto častiach Ameriky väčšinou prevláda stredná pracujúca vrstva. Podľa denníka Baltimore Sun od čias Franklina D. Rooswelta bez podpory tejto skupiny nebol zvolený žiaden prezident. Pracujúca vrstva kedysi tvorila široký základ obyvateľov Spojených štátov. Dlho boli vo voľbách oporou najmä pre demokratov. Zmenu priniesla až charizma Ronalda Reagana, ktorá pritiahla väčšinu pracujúcej triedy do košiara republikánov. Hoci podľa štúdie dvoch expertov Ruya Teixeiru a Alana Abramowitza počet tejto spoločenskej skupiny klesá, stále patrí medzi triedy, ktoré najviac ovplyvňujú výber prezidenta. Na ich podporu sa mohol spoľahnúť George Bush v roku 2000 aj 2004. U pracujúcich Američanov vyhral nad Alom Gorom o 17 percentuálnych bodov, nad Johnom Kerrym o štyri roky neskôr dokonca až o 23 bodov. Štúdia Brookings Institute hovorí, že demokratom už nejde o to získať túto časť spoločnosti pre seba, ale nestratiť príliš v prospech republikánov. Presne to sa dvakrát v deväťdesiatych rokoch podarilo Billovi Clintonovi, jedinému demokratickému prezidentovi za takmer tri desaťročia.
Napriek tomu, že Obamova charizma dokázala chytiť mnohých mladých či vzdelaných bielych Američanov, pracujúcu vrstvu Obamánia nezasiahla. Čo teda majú priemerní obyvatelia proti senátorovi z Illinois? "Nepredstierajme, je to trochu aj o rase," povedal pre agentúru Reuters expert na výskum verejnej mienky John Zogby. Podľa New York Times sú voliči, ktorí ho nechcú, pretože je čierny a tiež tí, čo ho nevolia, pretože si nemyslia, že má reálnu šancu v novembri vyhrať.
Snobamu nechcú
Nejde však iba o farbu senátorovej pokožky. Priemerne zarábajúci Američania necítia Obamom žiadne spojenie. Je proste iný ako oni. Keďže americká pracujúca trieda je v súčasnosti staršia a prevládajú nej ženy, vybrať z dvojice Clintonová - Obama je pre nich jednoduché. Ako povedal jeden McCainových poradcov "ťažko si predstaviť kandidáta, ktorý je viac vzdialený priemerným Američanom". Obamovi v boji o ich priazeň nepomohlo ani jeho rečnícke faux pas, keď obyvateľov malých miest v Pensylvánii (klasický príklad pracujúcej triedy) nazval zatrpknutými, ktorí svoj žiaľ riešia zbraňami, náboženstvom a uzavretosťou. Mnohí priemerní Američania ho aj preto podľa magazínu Time považujú za kandidáta elity a pojem Snobama sa stal novým termínom americkej primárkovej sezóny. Napriek tomu sa Hillary Clintonovej takmer naisto nepodarí dobehnúť stratu na senátora. Osud demokratického kandidáta budú mať v rukách superdelegáti. Na výber majú lídra, ktorý nevie získať pracujúcu vrstvu a vyhrať kľúčové štáty, alebo Clintonovú, ktorú by zrejme Afroameričania ani mladí Obamovci v novembri nevolili.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
