dať za klobúk. Ak poslanecký návrh SNS na zrušenie Ústavu pamäti národa nie je bomba, tak celkom iste už informácia, že na likvidácii ÚPN sa vospolok dohodli pred tromi mesiacmi. A HZDS má akože spracovať "legislatívny zámer" zákona...
Bez ohľadu na budúcu procedúru a spôsob "riešenia", podstatné je toto: Zámer zrušiť ÚPN je symbolicky zatiaľ najčistejším vyjadrením faktu, ktorý zdôrazňujeme pri každej príležitosti - že nám vládnu ľudia minulosti. Symbolika je prioritná, i keď je nesporné, že krok SNS je motivovaný pomstou Slotu, že archívy vydali svedectvo o jeho údajne zlodejskej minulosti. To, že myšlienka "kysne" v koalícii už dlhší čas (teda od začiatku), nie je totiž o jednej osobe, hoci aj koaličného predsedu, ale o odpore generácie školenej a v hĺbke duše lojálnej totalitnému režimu, ktorá je z presvedčenia a z princípu proti dokumentovaniu a trestaniu zločinov komunizmu, pretože to cítia ako nezlučiteľné so svojou mentalitou a hodnotovou výbavou. Iný, odlišný názor na tzv. Slovenský štát, päťdesiate roky, normalizáciu i boľševika je najhlbšia príčina, prečo sa koalícia Smer-SNS-HZDS a ÚPN neznesú vedľa seba. Keď po pol roku tápania našli konečne riaditeľa, ktorý nevzbudzoval verejné pohoršenie, naivnejší sa mohli domnievať, že inštitúcii dajú pokoj a nechajú ju, na čele s nominantom SNS (!!), pracovať. Nie. Obrázky zo Slotovej mladosti, ktoré ho tak naštvali, sú skrátka iba aktualizačný a akceleračný moment.
ÚPN prekáža koalícii i preto, lebo z jeho archívov občas vylezie škaredá minulosť príslušníkov "establishmentu" aj mimo politiky (arcibiskup Sokol, sudca Čaniga, viceguvernér Tkáč), takže sú pod tlakom z rôznych strán. Stiahnuté závesy a tma sú ich záujem, ktorý balia do zámienok, že "sa manipuluje so spismi", či "súdy rozhodli, že nie sú dôveryhodné" (a pod.). To všetko sú nezmysly (hoci diskutovateľné, ale nie s nimi). Ústavy pre výskum totality typu ÚPN, s kľúčovým prvkom, ktorým je verejná prístupnosť archívov, fungujú temer vo všetkých postkomunistických štátoch. To, že spisy nie sú úplné, že časť bola skartovaná (a pod.) predsa nie je argument, ktorý by prebil právo obetí dozvedieť sa pravdu o tých, čo im (z)ničili život, či verejný záujem spoznať podstatu doby neslobody.
To, že inštitúcia ako ÚPN sa zvykne zneužívať v politickom zápase, je prirodzený vedľajší efekt veci. A že väčšmi "ohrozuje" tých, ktorí v komunizme zbierali kapitál, sociálny i ekonomický, pre dnešné kariéry, je jasné tiež. Avšak napr. v Nemecku by si takto na Gauckov úrad (obdoba a vzor ÚPN) nedovolili vyšliapnuť ani pravoverní komunisti. Iba Fico, Mečiar, Slota na Slovensku, ľudia minulosti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
