akési všeobecné rozumovanie nad nimi môže viesť na scestie aj pri najpoctivejšej analýze, a jednak úplne zlyháva politická veda (politológovia), čiže podstatné a systémové veci si musí komentátor "vychytávať" sám, čo teda občas môže viesť na scestie tiež....
Také typické scestie nastražila cez víkend SMK, ktorá posunutím Zsolta Simona na "etický výbor" a skvele znejúcim "gentleman agreement", čo údajne mali uzavrieť Csáky s Bugárom, vcelku úspešne navodila ilúziu, že zahrabali ťažký konflikt pod zem a predseda má stranu pod kontrolou. Pred očami máme teda pozíciu, v ktorej sa dve základné postavy strany verejne obvinili z klamstva a ešte i zneužívania postavenia na vlastné zvýhodnenie (Bugár Csákyho), resp. z vydierateľnosti (Csáky Bugára), a od členov SMK i publika navôkol chcú len maličkosť - aby uverili, že vyfajčili fajku mieru a vec je zabudnutá. V situácii, keď každému Maďarovi, ktorý raz do týždňa chytí do rúk noviny či zapne TV, je jasné, že jeden z dvoch je obyčajný luhár, sa v SMK uzniesli na tom (gentleman agreement!!), že nič sa nestalo.
Dovoľme si pochybovať. Po "Lisabone" a roztržke nad tým, či Csáky pýtal od Fica dotáciu pre priateľa alebo nie, v SMK graduje mocenský zápas. Mávanie navonok, že akože nič sa nedeje, je len oneskorené preľaknutie, že takáto komunikácia je už útokom na city (vernosť) aj kmeňových etnických voličov. Zásadná vec je, že to, čo urobil Bugár, teda zverejnenie schôdzky Csáky-Fico, je taká exemplárna nekorektnosť a "riadená indiskrétnosť", že zmysel dáva iba vtedy, ak bol "autor" už rozhodnutý spáliť za sebou všetky mosty. Cez túto prizmu treba skúmať aj pohyby Simona, kde jedna z alternatív znie, že svoje vylúčenie (resp. akýsi trest) chce vyprovokovať vedome. Samozrejme, v synchróne s Bugárom, ktorý bude potrebovať na odtrhnutie dobrú zámienku, aby to nebol on, kto štiepi Maďarov... Stať sa môže na Slovensku všeličo, avšak v SMK smerujeme buď k mimoriadnemu kongresu, alebo štiepeniu s veľkým rachotom. To by už, mimochodom, bolo skutočnosťou, keby Csáky a jeho krídlo neustúpili pri Lisabonskej zmluve, kde uprednostnili jednotu klubu.
V SDKÚ, ktorá "riešila" bratislavskú vzburu v Košiciach (vyrovnávanie regionálnych rozdielov??), vyzerajú pomery jednoduchšie, takže dezinterpretácia je skoro vylúčená. Ale pozor. Poriadok a jednotný pochodový krok, ktoré nastolil Dzurinda takpovediac stalinskou čistkou, udrú naspäť s o to väčšou silou, o čo vyšší tlak bude v hrnci pred voľbami. Prírodné zákony, z ktorých jeden hovorí, že strany sú najmä o moci a privilégiách pre svojich členov, totiž na Slovensku nikto nezrušil, a zrejúce hrozby, že sú na najlepšej ceste do opozície aj na ďalšie štyri roky, musia generovať nové revolty. Stav násilím indoktrinovanej jednoty, do ktorého zmrazil SDKÚ jej predseda, je neudržateľný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
