Ondreja Kandráča, ktoré si najmä dámy vychutnali ako sa patrí, stihol dôkladne preskúmať zákutia Košíc. Potešilo ho dobré jedlo, milí ľudia a kupodivu i svieži vzduch.
V Košiciach obľúbený spevák samozrejme nebol prvýkrát. Vojnu si totiž v roku 1961 odslúžil v Michalovciach. "Okolie mám teda vlastne v malíčku. Úplne ma však ohromilo, čo všetko sa tu od tej doby zmenilo. Hlavná ulica je fantastická, vodička si ňou pekne preteká, konečne budete mať zrenovovaný krásny hotel...," pustil sa s vervou do vymenúvania. Pochvaľoval si i krásnu prírodu a výnimočne čistý vzduch. "Určite je lepší, ako ten u nás. Fascinujú ma vaše husté lesy a mám pocit, že je tu až nadmerné množstvo kyslíka."
Pokarhal špinu v bočných uličkách
Ako správny gurmán stihol Jožka Černý pobehať i miestne reštaurácie. Trošku mu vadilo, že naňho na každom rožku striehne nápis pizza, no predsa len sa dostal k svojim obľúbeným bryndzovým haluškám. Na potulkách zablúdil i do bočných uličiek, ktorými až tak očarený prirodzene nebol. "Máte krásne budovy, ale pane bože, tie podchody a bočné uličky... Hotová hrôza. Verím však, že keď sa mi podarí dožiť a prídem sem o pár rokov, bude to už v poriadku."
Prvýkrát ochutnal boršč
Na miestnych obyvateľov však nedokáže povedať ani jedno krivé slovo. Práve naopak. "Stretol som sa tu v reštauráciách i inde s veľkou ochotou. To u nás vidím len otrávené ksichty, že čo tu kto zase lezie. Tu sa ma každý spýtal, ako mi chutilo a poprial mi pekný deň. Celkovo som mal šťastie na spokojných a usmievavých ľudí," tešil sa milovník slovenských špecialít, akými sú naše tradičné kapustové jedlá, polievky a omáčky. "U vás som paradoxne aj prvýkrát jedol boršč. Netušil som vôbec, čo to je a keď mi nedoniesli lyžičku, nechápal som, čo robiť. Museli mi vysvetliť, že to mám vypiť. Na žalúdok to je veru ako balzam."
Stal sa au-pairkou
Na východ si prišiel idol ženských sŕdc oddýcnuť. Na plný úväzok sa totiž stará o maličkú vnučku, keďže má dcéra zdravotné problémy a manželka absolvovala operáciu chrbtice. Po štyroch dňoch sa však už nevedel dočkať cesty domov. "Máme aj 15-ročného vnuka, to už je ale chlapisko. S ním sa bavím takto: Berieš drogy? Nie. Marišku? Nie. Tak potom je dobre. Je našťastie veľmi rozumný," hrdo nás informoval deduško, pre ktorého je vnučka tým najkrajším darčekom. "Dcéra býva asi len 500 metrov od nás a má na dome obrovské okno. Malá pri ňom stojí každé ráno, až kým nepríde dede. Potom už je všetko v poriadku. Ja som jej najmilovanejšia au-pairka."
Vnučka hudobný talent podedila
A hoci má vnučka len čosi vyše rôčka, Jožka na nej badá veľký hudobný talent.
"Vždy ma okamžite po príchode chytí za ruku, povie dede - muzika a ja musím hneď niečo pustiť. Ukľudňuje ju to a keď vidí v telke obrovský orchester, čučí úplne fascinovane. Keďže furt niečo kutím, rezal som nedávnou čosi pílkou na železo a ona so zadočkom s tými plienkami vykrúcala jedna radosť. Tak som dcére vravel, Peťa, nemala si to ty s nejakým Kubáncom?," dodal s úsmevom spevák.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
