homosexuálneho barmana Richarda z Paneláku, no naturelom mu je omnoho bližšia postava Boniho v Čardášovej princeznej. Obaja totiž milujú život a krásne ženy. Filip Tůma.
Hráte v seriáli Panelák, v činohre, dabujete, nakrúcate reklamy, spievate v opere SND. Chcelo sa vám k tomu všetkému pridať ešte prácu v Košiciach na Čardášovej princeznej?
- Momentálne naozaj prežívam obdobie, kedy som pracovne značne vyťažený, ale postavu Boniho som si veľmi obľúbil. Keď vyjdem na javisko, razom zabudnem na cestovanie, aj na všetky ostatné povinnosti.
Čo sa vám na Bonim tak páči?
- Je to veselý človek, ktorý k životu pristupuje s ľahkosťou, a keď sa vyskytne nejaká napohľad neprekonateľná prekážka, tak ju decentne obíde a pokračuje ďalej. Je to človek, ktorý má chuť žiť. A myslím, že taký som aj ja.
Čo máte ešte s touto postavou spoločné?
- Obaja máme radi pekné dievčatá. (Smiech)
Na konzervatóriu ste vyštudovali herectvo, na VŠMU operný spev. Prečo ste nepokračovali v herectve?
- Ako stredoškolákovi by mi ani na um nezišlo, že raz budem spievať. Operu som vôbec nepočúval. Až ako 18-ročný som počul koncert Pavarotti and friends a to sa mi veľmi zapáčilo. A keďže pani Polónyiová mi na konzervatóriu vravela, že mám pekný hlas, zobrala ma moja mama k pani profesorke Vlaste Hudecovej, aby si ma vypočula. Dodnes nezabudnem, ako mi povedala: "Aj vôl má hlas, ale nevie spievať." (Smiech) No pre mňa to bola odrazu obrovská výzva, pretože po konzervatóriu som sa dostal do štádia, kedy som sa sám seba pýtal, či mi stačí byť vyštudovaným hercom. Túžil som skúsiť ešte niečo iné.
Čím vás zlákala opera?
- Dúfam, že teraz nenahnevám hercov, no opera je pre mňa vrcholom, čo sa týka interpretačného umenia. Je za ňou strašne veľa práce a odopierania si. Navyše si myslím, že si aj v dnešnej dobe zaslúži veľkú pozornosť.
Ak vás opera tak uchvátila, prečo ste sa teda nevzdali herectva?
- Pokojne by som sa venoval len opere, ak by sa ňou na Slovensku dalo bez problémov uživiť. Tým však nechcem povedať, že herectvo nemám rád...
Na Slovensku ste asi jediný operný spevák, ktorý sa venuje aj činohre, natáča reklamy, seriál, dabuje... Čo na to vravia najmä starší kolegovia?
- Myslím, že s kolegami mám dobrý vzťah a berú ma takého, aký som. Aj keď, sú určite aj takí, ktorí ma berú s nadhľadom a vravia o mne, že toto je ten herec. No verím, že im ešte dokážem, že to s operou nemyslím ľahkovážne. Operný spev je totiž môj život. Vážna hudba ma nesmierne dojíma a priznávam sa, že tak, ako ma dokáže rozosmiať a rozveseliť, dokážem si pri nej aj poplakať.
Nepremýšľali ste nad tým, že by ste sa vzdali herectva a snažili sa na speve popracovať tak, že by ste mohli preraziť aj v zahraničí a dokázali sa slušne uživiť?
- Asi som trošku zbabelý na to, aby som stavil všetko na jednu kartu. Teraz mám obdobie, kedy sa môj pracovný vlak rúti okrem seriálu a opery začínam skúšať v divadle Aréna činohru s Ankou Šiškovou, oslovili ma aj zo SND. No nevylučujem ani to, že raz príde čas, kedy nechám všetko ostatné tak a budem už len spievať.
Ako sme už spomínali hráte, natáčate, spievate, dabujete... Dá sa vôbec robiť všetko naplno?
- Dá sa to stíhať, no najviac pritom trpí spev. V ňom človek potrebuje dodržiavať hlasovú hygienu a je veľmi ťažké rozprávať 5 hodín v dabingu a potom ísť cvičiť. Ostatné, ak si to človek vie dobre zadeliť, sa skĺbiť dá.
Je však trošku paradoxné, že vás najviac baví spev, no práve ten najviac trpí množstvom práce, ktorú robíte...
- Je mi to ľúto, ale nemám odvahu úplne odísť od herectva, lebo nikto nevie, ako to s tým spevom dopadne. Nechávam si zadné dvierka. Veď som už povedal, že som zbabelý. (Smiech)
Máte vôbec nejaký voľný čas popri toľkej práci?
- Minulý rok v lete som podľahol golfu, za čo ďakujem Jankovi Kronerovi, pretože teraz už nemám čas skutočne na nič. (Smiech) Všetok voľný čas totiž venujem tomuto športu. No je to úžasná činnosť, ktorá má podľa mňa so spevom mnoho spoločného. Človek musí prestať vnímať všetky ruchy, sústrediť sa len na tú bielu loptičku, netlačiť príliš a vtedy to pekne ide.
Takže nemáte čas ani na partnerský vzťah?
- Myslím, že svitá na lepšie časy. (Úsmev)
Chceli by ste si založiť rodinu?
- Určite áno. Veľmi by som chcel mať aj deti. Milujem ich a neviem prečo, aj ony majú rady mňa. (Úsmev)
Takže, keď vás v Paneláku obsadili do postavy homosexuála, zaskočili vás?
- Áno, bolo to nečakané, no bral som to ako výzvu. Tým, že nie som homosexuál, nebolo to pre mňa celkom jednoduché, musel som sa s tou postavou trošku popasovať. Ale s tvorcami sme sa dohodli, že sa do ničoho nebudem nasilu štylizovať, budem hrať normálne s tým, že v rámci textu diváci pochopia, že moja postava je orientovaná homosexuálne.
Nesnažili ste sa s tvorcami vyjednávať, aby ste si mohli zahrať niečo iné?
- Snažil, ale nič mi to nepomohlo. Niekedy tak tichučko závidím Ňusimu Bártovi, keď tam prichádzajú stále nové a pekné dievčatá a on má vždy inú. (Smiech)
Bez čoho si život neviete predstaviť?
- Bez umenia, bez športu a bez lásky.
Čo robíte teda v čase, keď ste bez lásky?
- Ešte hysterickejšie pracujem, lebo nie som typ, ktorý by vzťahy nasilu vyhľadával. Som totiž presvedčený, že človek čím viac sa snaží niečo nájsť, tým viac sa mu to vzďaľuje. Láska vždy príde nečakane. A to je na tom krásne.
Profil Filip Tůma
n vyštudoval herectvo na konzervatóriu a operný spev na VŠMU
n prvýkrát sa na televíznej obrazovke objavil ako 6-ročný v relácii Abeceda Harvepína
n prvú skúsenosť so seriálovou tvorbou získal ako 20-ročný v sitcome Duch rodiny Pačmagovcov
n diváci ho mohli zhliadnuť aj vo filme Prekliaty služobník lásky
n v súčasnosti hrá homosexuálneho barmana Richarda v seriáli Panelák, v opere SND spieva v inscenáciách Carmen, Ariadna na Naxe, Lucrézia Borgia či Veselá vdova. Skúša predstavenie v divadle Aréna a nedávno premiéroval Čardášovú princeznú v opere Štátneho divadla Košice
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
