formalita. Nielen naši milí politici, bankári a analytici, ale i autority sveta sa zhodujú, že slovenská koruna má do hrobu už len necelých osem mesiacov.
Odhad nižšej inflácie v roku 2009 než tohtoročnej znamená presne toľko, že komisia nielenže uznala udržateľnosť vývoja cien a miezd, a to aj s novým platidlom, eurom, ale dokonca vyveštila, že rast inflácie sa spomalí. No. Odkiaľ na to prišli, nepýtajte sa autora tohto textu, lebo záhadám ako kruhy v obilí, sfinga v Gize či bermudský trojuholník nikdy nerozumel. Hoci sa v inflácii už raz veľmi sekol, keď dávnejšie tipoval, že SR nesplní kritérium ani nominálne, i tak musí trvať na svojom, že ak sa Slovinsko, ktoré bolo a je omnoho bližšie mzdovej i cenovej hladine eurozóny, dramatickému zdražovaniu nevyhlo, tak nevidieť mechanizmus, ktorý by zabránil ešte prudšej reakcii na euro na Slovensku. Poučné sú tiež rozcválané ceny v Litve, ktorú pred dvoma rokmi k euru nepustili...
Vysvetlenie, ako to EK myslela s tou našou infláciou, ponúkajú západní analytici, ktorí sa netaja, že rozhodnutie o Slovensku malo "paneurópsky význam", keďže "zamietnutie žiadosti pri splnení nominálnych kritérií by ostatným členom vyslalo signál, že o expanziu eurozóny jednoducho nestoja" (Fitch ratings). Presne tak. Slovenská túžba po eure vlastne vtlačila Brusel (a spol.) do jednosmernej ulice, keďže odmietnutie pri splnení technických podmienok by zdvihlo v regióne (údajne) "protieurópske" nálady, posilnilo vnímanie menejcenného členstva druhej kategórie a "zrejme nieslo so sebou povzbudenie populizmu, na čo by všetky krajiny v regióne urobili krok späť a všeobecne uvoľnili fiškálnu politiku". Toľko komentáre expertov, ktoré sa dajú akosi zastrešiť názorom Citygroup, že "je veľmi naivné popierať, že v stávke sú iba technické otázky, je to veľmi jednoznačná politická otázka".
Takto oblúkom a pekne ironicky sa potvrdzujú obavy Roberta Fica, ktorý už dávno vyslovil podozrenie, že rozhodovať budú kritériá nielen ekonomické, ale aj politické (presných citátov sú plné vyhľadávače). Bez irónie, o čom to svedčí? Slovenská ekonomika je technicky pripravená vstúpiť do eurozóny, ale pochybnosti o udržateľnosti by boli podstatne menšie, keby HDP rástol o čosi pomalšie. V takom prípade by totiž nehrozila nadmerná inflácia, resp. hrozba bola nižšia. Pekný paradox, že? Keď sa tvorili maastrichtské kritériá, zrejme nikoho nenapadlo, že by mohol existovať aj desaťpercentný rast HDP...
Inak, celá diskusia o inflácii je veľmi umelá, keďže akokoľvek závratný by bol rast cien a miezd v drobnej ekonomike Slovenska, eurozóna to pocítiť nemôže. Preto mimo toho, že do rady guvernérov vo Frankfurte (ECB) pribudne jeden nový člen, riziko pre Európu nie je žiadne. Dôsledky rozhodnutia o eure budú znášať v plnej miere slovenskí občania.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
