SDKÚ sa totiž "odvážili" na krok, ktorý by mohol otočiť osou politickej scény aj paradigmaticky.
Potenciál existuje ešte i vtedy, ak svoju "užšiu spoluprácu", ktorú vyhlásili Dzurinda s Hrušovským, zamýšľali ako marketingový ťah na jedno použitie. To sa nedá vylúčiť, keďže KDH i SDKÚ dochádzajú myšlienky a témy verejnej debaty diktuje Fico. Takže podobne ako zúfalé manželky, aj zúfalí politici sa môžu uchyľovať k zúfalým činom.
Napriek tomu je nápad spoločných postupov, odborných konferencií a komisií a spoločného programu, čo majú vytvoriť, síce nedostatočný, ale zásadný. Z jednoduchého dôvodu synergia dvoch môže už strednodobo preklopiť (zrušiť) tragické vnímanie status quo, v ktorom tu žijeme. Tým je jediná mocensko-ideologická alternatíva pre slovenského voliča, reprezentovaná Smerom a jeho predsedom. To, že SDKÚ a KDH sa odvážili aspoň povedať, že spoločne majú ambíciu ponúknuť inú verziu vládnutia, znamená zárodok ešte jednej vízie budúcnosti popri tej, že majiteľ najvyšších preferencií a najmenšieho mozgu si bude v roku 2010 vyberať zo zhluku desaťpercentných mátoh... Obraz veľmoža Fica, ktorý na svojom hrade (Súmračná ulica) prijíma po jednom vyslancov trpasličích kmeňov, čo mu nosia dary a žobronia o účasť na moci, dominuje doposiaľ. A je prvou a hlavnou príčinou, prečo je opozícia ako celok nevnímaná ako alternatíva, hoci ju spája spoločná minulosť i reformný étos dvoch vlád.
Iba verbálna, teda nie písomná, dohoda SDKÚ-KDH predznamenáva, že ide o improvizáciu podľa návrhov Daniela Lipšica. Zároveň je badateľná prestížna hra oboch lídrov, aby sa to s Lipšicom ani náhodou nestotožnilo. Vynechanie dvoch ústredných tém podpredsedu KDH, ktorými sú tieňová vláda a spoločný povolebný postup, nasvedčuje opatrnosti i zadným vrátkam, čo si nechali, aby eventuálne z podujatia vystúpili... (Napríklad, keby Smer dal neodolateľnú ponuku... Hahaha) Deklarácia, že pri akomkoľvek volebnom výsledku nepôjdu do vlády so Smerom, by pritom bola tým ozajstným gestom s účinkom podobným cyklónu Nargis v Mjanmarsku...
Práve to, že "záväzok, s kým nepôjde táto dvojica po voľbách do spolupráce, dohoda neobsahuje" (Hrušovský), je druhá najväčšia chyba zväzku. Tou najväčšou je bezpochyby hlúpa a škodlivá izolácia SMK, ktorá projekt (ak sa vôbec o ňom dá hovoriť) oslabuje a nesmierne nacionalizuje, keďže Lisabon (ako sme si povedali včera), nie je dostatočný argument. A pretože kľúčový cieľ by mala byť naozaj manifestácia (novej) sily, lebo bez nej sa "alternatíva" tvoriť nedá, Maďarov skôr či neskôr musia prizvať. Tak či inak, s menšinou či bez, pokiaľ ide o "dôveryhodnú alternatívu", majú k nej skoro rovnako blízko, ako Smer-SNS-HZDS k dôveryhodnej vláde. Neznesiteľný populizmus, do ktorého to všetko Dzurinda s Hrušovským zabalili, nasadil novému "budovaniu mostov od stredu napravo" famóznu korunu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
