strany. Do zbierok numizmatikov ju posiela až spoločná európska mena.
BRATISLAVA. Koruny prišli s príchodom 20. storočia. Nahradili zlaté a v každom grame mince bola tretina rýdzeho zlata. Po rozpade Rakúsko-Uhorska si vláda na novej mene dala záležať a podobu väčšiny nových bankoviek zverila secesnému maliarovi Alfonzovi Muchovi.
Koruna slovenská prišla so vznikom slovenského štátu a presadili sa slovenské motívy a na desaťkorunovej bankovke Andrej Hlinka. Mince počas druhej svetovej vojny razila Kremnická mincovňa, papierové peniaze tlačili v zahraničí a neskôr aj v Martine. Po znovuobnovení spoločného štátu Čechov a Slovákov prirodzene zostala menou koruna československá, na dvojkorune sa napríklad objavil idealizovaný Jánošík.
Stovka "gottwaldovka" bola najneobľúbenajšia
Po roku 1948 a prevzatí moci komunistickou mocou sa presadili budovateľské motívy ozubené kolesá, snopy obilia, žeriavy a pionierske šatky. Najznámejšie bankovky sa začali tlačiť po roku 1960. Niektorými sa platilo viac ako dvadsať rokov. V roku 1961 začala platiť hnedá desaťkorunáčka s dvomi oravskými dievčatami, z ktorých je jedna pionierka.
Navrhla ju maliarka Mária Medvecká. Na zadnej strane bola Oravská priehrada. V roku 1988 sa zasa objavila desaťkorunáčka s Hviezdoslavom od Albína Brunovského.
Ten navrhol na dvadsaťkorunáčku Jana Amosa Komenského, päťdesiatku Štúra a na tisícku Bedřicha Smetanu. Zelená stokorunáčka prežila od roku 1961 až do rozpadu Československa. Len pár týždňov pred novembrom 1989 sa do obehu dostala stokorunáčka s Klementom Gottwaldom, zrejme najneobľúbenejšia bankovka. Tlačiť ju prestali už v decembri 1990.
Po vzniku samostatného Slovenska bola prvou slovenskou bankovkou päťdesiatka od Jozefa Bubáka, platiť sa ňou začalo koncom augusta 1993.
Autor: mg
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
