Bratislave, je famózny kolorit slovenskej demokracie. Ešte skôr, než stihol otvoriť schôdzu Národnej rady, sa včera Pavol Paška pokúsil vyhrať milión ako "nemajetkovú ujmu" od Mikloša za jeho tvrdenia z roku 2006, že má akýsi vzťah k ľuďom z prostredia organizovaného zločinu, nominovaných do Transpetrolu.
Najväčším nezmyslom, ktorého by sme sa mohli dopustiť, by bolo skúmať, či Miklošov výrok "urážal a ohrozoval charakter" Pašku, čo tvrdí "poškodený". Alebo "to neboli skutkové tvrdenia, len hodnotiaci úsudok", ktorý "vznikol na základe informácií istého mienkotvorného denníka" (advokát Valko). To všetko je nepodstatná omáčka. "Mäso" je fakt, že slovenskí verejní dejatelia si zo žalôb na ochranu osobnosti urobili pokračovanie politiky inými prostriedkami. Nielen táto Paškova avantúra, ale i Miklošov päťročný epos s Ficom (za výrok že "je bohatší ako Mečiar"), a nekonečný seriál ďalších (KDH-Rusko, Simon-Záhumenský), vrátane údajne už "jedenástich, čo vyhral s médiami" Fico, je zneužívanie súdneho systému a peňazí daňových poplatníkov. Politici s privilegovaným prístupom do médií majú tisíc príležitostí očistiť svoje obrazy a urazené egá. Vzájomné žaloby politikov, či trestné, či civilné sú predovšetkým marketingový manéver, ktorým akoby chceli získať od nezávislej súdnej moci pravdu, na ktorú im v politickom ringu nestačili argumenty. Iste, toto je trochu zjednodušenie a zrejme sa nedá zovšeobecniť na úplne všetky prípady. Avšak základný princíp je ten, že politický spor je najprirodzenejší priestor, kde musia byť dovolené aj neoverené či nepodložené tvrdenia, na ktoré ich hlásatelia nemajú explicitné dôkazy.
Pozrime sa na toho Pašku lepšie. "Cítim sa poškodený ako človek a politik", hovorí, výroky "negatívne ovplyvnili", okrem iného, aj jeho "medzinárodný profil". To je vtip? Existuje jedna krčma, v ktorej by po desiatom pive toto niekto vzal vážne? Paška a jeho advokát vedia, že súdy častokrát akceptujú v tomto type sporov nezmyselné hlúposti (akože s niekým sa prestali priatelia rozprávať a žena spávať po tom, čo sa dozvedeli to a to)... Ale politik? Ujasnime si jednu vec. Verejný obraz politika je v dnešnej dobe tvorený takou nekonečnou zmesou informácií a vnemov, že neexistuje jeden taký výrok, ktorý by bol schopný mikroskopicky ovplyvniť čokoľvek. Paška sa pritom vôbec netají, že cieľom je strestať Mikloša: "Nikto si nemôže myslieť, že môže beztrestne urážať". Základom civilného práva však nie je trestať "žalovaného" (na to je trestné právo), ale napraviť prípadnú ujmu poškodenej strany.
Nezávisle na akomkoľvek súdnom výroku, obraz Pašku u voličov SDKÚ je a zostane presne taký konštantný a nemenný, ako obraz Mikloša v očiach voličov Smeru. A naopak, samozrejme. Preháňanie sa po súdnych sieňach je provinčná úchylka ľudí, ktorí berú stokrát vážnejšie seba a vlastné egá ako prácu, čo vykonávajú.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
