očakávaní zvyšujú ekonomickú gramotnosť na Slovensku. To je poznanie, ktoré sa dá tesať do kameňa napriek tomu, že prieskumy merajúce vedomosti o vzťahoch medzi cenami, mzdami, kurzom (a pod.) neexistujú a ani nebudú.
Iná vec je, či informácie, ktoré meškajú tri-štyri roky, pomôžu v orientácii aj tej časti spoločnosti, povedzme že väčšine, ktorá na euro pripravená nie je vôbec. Hlboké temno panuje v základnej otázke, ktorou je konverzný kurz. Z reťaze utrhnutá koruna láme nové rekordy, avšak na rozdiel od tých bývalých sa napr. o hodnote 31,70/euro naozaj nedá tušiť, či ešte akýsi vzťah k trhovej realite. Nevieme, či dôjde k druhej zmene centrálnej parity, teda stredného kurzu k euru, alebo nie. Do hry vstúpili nielen špekulanti, ktorí si môžu byť istí, že ich už nevyrušia žiadne intervencie NBS, ale i masívne iné záujmy. Na jednej strane vláda napne všetky páky i konexie v Bruseli i ECB za prechod v čo najsilnejšom kurze. Je obava, že na takú konverziu, ktorá by zohľadnila aspoň kurzový výhľad na rok 2009, to stačiť nebude. Na strane druhej je obrovský nápor exportérskej loby, ktorá cez všetky kanály masíruje, že prisilný kurz ich zabije. Tu treba jasne vidieť, že absolútne kľúčový parameter, trend zahraničného obchodu, je pozitívny. Takže strašia, aby trhli čo najviac. Vývozcovia sa prispôsobia, prinajhoršom dôjde k nejakým preskupeniam niektorí zaniknú, iní sa objavia. Čím silnejší kurz je naopak vitálny pre majiteľov úspor. Na rozdiel od exportérov, ktorí sa vedia racionalizovať, držitelia korunových vkladov už nemôžu plody svojej bývalej práce nijako aktívne zveľadiť (teda lepšie zainvestovať, ale to je iná debata). Nevieme, aký konverzný kurz bude, ale vieme, že niekto na ňom zarobí a iný mu to zaplatí. Prechod na euro nie je hra s nulovým súčtom, ako sugerujú alchymisti, ktorí hlásajú ľudovú riekanku, že v rovnakom pomere, v akom sa prerátajú ceny, sa prerátajú aj mzdy. Túto banalitu vešal bývalý hovorca NBS autorovi tohto textu na nos pred troma rokmi. Odvtedy nevymysleli nič lepšie.
Zavádzajúce sú aj zjednodušenia o zdražovaní a odkláňanie diskusie k podružnostiam typu zaokrúhľovanie, špekulanti (a pod.). Samozrejme, že celý svet je hore nohami, ropa i potraviny sa zbláznili všade. Avšak špeciálny efekt je "pridaná" inflácia, čo vznikne tým, že v krajine najväčšmi vzdialenej cenovej i mzdovej hladine eurozóny zanikne silnejúca mena tlmiaca ceny dovozov. Počujeme mnohých politikov (i analytikov) dnes hovoriť, že debata o eure je už zbytočná, lebo budúcnosť je nezvratná. To je svätá pravda orleánska. Zbytočné však nie je pýtať sa, v akej kapuste boli naložené pomazané hlavy a autority, keď sa rozhodovalo, že o inflácii sa hovorí tak zrazu, vo chvíli, keď cesty späť zanikli. Skeptici či optimisti, zhodnime sa aspoň na tom, že nech podujatie vypáli akokoľvek, za taký i onaký výsledok by niekto mal niesť politickú zodpovednosť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
