Netúžila stať sa herečkou, chcela študovať jazyky. Napriek tomu si práve bez Emílie Vášáryovej nevieme už vyše 40 rokov predstaviť slovenské divadlo,
Redakcia SME
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
film ani televíziu či rozhlas. A v mnohom to platí aj pre susednú Českú republiku. Včera oslávila 66. narodeniny.
Narodila sa 18. mája 1942 v˙Hornej Štubni, ale detstvo prežila v Banskej Štiavnici, kde jej otec učil na gymnáziu. Pretože nemal dobrý "kádrový profil", jeho dcéra nemala šancu dostať sa azda na žiadnu vysokú školu. Riešenie napokon ponúkla náhoda. Emília Vášáryová vyhrala recitačnú súťaž Hviezdoslavov Kubín a predseda poroty, rektor VŠMU Andrej Bagar, jej navrhol, aby študovala herectvo. Navyše, práve na VŠMU nemali stranícke odporúčania podstatnejší význam.
Sama to ale nechcela a ako neskôr spomínala, aby vôbec odišla na skúšky, otec jej musel dať facku. "Takú mi
vpálil, že som sa rozplakala." Skúšky však urobila a už na škole bolo jasné, že ide o výnimočný talent. Hneď po jej skončení v roku 1963 ju preto prijali na bratislavskú Novú scénu a v ďalšej sezóne sa stala členkou SND, kde pôsobí dodnes.
Český lev
Na filmovom plátne sa po prvý raz objavila náhodou už ako školáčka (1957 - Dáždnik svätého Petra). Jej skutočným debutom bola dráma Na pochode sa vždy nespieva (1960). Do povedomia divákov sa definitívne dostala komédiou Až príde kocúr (1963), kde hrala po boku Jana Wericha. Zásluhou českých režisérov vytvorila Emília
Vášáryová v poslednom období výrazné postavy i v takých známych českých filmoch ako Pelíšky (1998), Anjelská tvár (2002), Horem pádem (2004) - Český lev za najlepší herecký výkon, Obsluhoval som anglického kráľa, Kráska v nesnázích (2006) alebo Václav (2007). Ešte bohatšia je jej televízna tvorba, kde roky patrila k najvýznamnejším tváram populárnych "bratislavských pondelkov". V súčasnosti vystupuje v televíznom seriáli Ordinácia v ružovej záhrade.
Jej výrazný tvorivý vklad však možno nájsť i v rozhlase a na VŠMU, kde pôsobí už dlhé roky, a kde získala aj titul profesorky. Za svoju hereckú tvorbu dostala veľa uznaní: 1996 - Cena Alfréda Radoka, trikrát cena Dosky za najlepšie výkony v sezóne (r.1999, 2002, 2004), 1999 - Krištáľové krídlo, 2000 - Igric, 2001- Hercova misia a vyhlásili ju aj za Slovenskú herečku 20. storočia. Jej sestrou je Magda Vášáryová, ktorá bola rovnako známou herečkou, ale od novembra 1989 pôsobí v politickej sfére.
Záľubou sú vnúčatá
Emília Vášáryová má z prvého manželstva syna Tomáša a druhého, s kostýmovým výtvarníkom Milanom Čorbom, syna
Juraja. Jej najväčšou záľubou je literatúra, hudba, záhrada a vnúčatá, na ktoré stále nemá toľko času ako by chcela. Tvrdí, že keď ju raz herectvo prestane baviť, pokojne sa ho vzdá.