sa narodil okolo roku 1407. Celý svoj produktívny život zasvätil bojom proti nepriateľom Uhorska. Spolu s manželkou Alžbetou, rod. Szilaágiovou vychovali pre Uhorsko kráľa Mateja, zvaného Korvín.
Ján Huňady bol nemanželským synom Žigmunda Luxemburského. jeho matka Alžbeta Maršinaiová, ktorá vraj bola veľmi pekná, pochádzala z chudobnej sedmohradskej šľachtickej rodiny. Jej sobáš sprostredkoval s chudobným a pritom zadĺženým šľachticom Vajkom po narodení syna Jána, jeho pravý otec a uhorský kráľ Žigmund. Pozoruhodné je, že Žigmundov syn nevedel písať ani čítať. Napriek tomu sa prepracoval do významných funkcií Uhorska a stal sa váženou osobnosťou krajiny. Bol vynikajúcim vojakom a známym uhorským vojvodcom, ktorý zvádzal veľké boje s Turkami, bratríkmi a inými nepriateľmi Uhorska.
Patrilo mu 28 hradov
Ján Huňady mal veľký majetok, ku ktorému mu značnou mierou prispel sám Žigmund Luxemburský. patrilo mu 28 hradov, vyše tisíc poddanských miest a dedín s výmerou štyri milióny dvesto tisíc jutár pôdy. Jeho majetky sa nachádzali v južnejších častiach Uhorska, v Sedmohradsku a Potisí. Jeho hlavným rodinným sídlom bol hrad Vajdahuňad v Rumunsku. Mal dvoch synov, ktorí sa zapísali do histórie Uhorska. Starší syn Ladislav v súboji zabil poradcu mladého kráľa Ladislava Pohrobka grófa Cillského, za čo ho dal kráľ uväzniť a popraviť 16. marca 1457 pred hradbami Budína. Mladší brat Matej sa od roku 1458 stal uhorským kráľom ako Matej Korvín.
Regenčná rada
Uhorsko zničili mnohé ťažké boje s Turkami a bratríkmi, v ktorých významnú úlohu zohrával Ján Huňady. V roku 1440 prišli do Uhorska bratríci. Ich hlavným kapitánom sa stal Ján Jiskra a Uhorským kráľom Vladislav I. Jeho verným prívržencom bol Ján Huňady, ktorý zvádzal mnohé boje s Jiskrom a jeho žoldniermi. Po smrti Vladislava I. v roku 1444 pri Varne v boji s Turkami, bolo o rok neskoršie priznané právo na uhorskú korunu mladému Ladislavovi V. Pohrobkovi. Ten nebol schopný krajinu riadiť a preto bola ustanovená Regenčná rada, pozostávajúca zo siedmich kapitánov medzi ktorými zo Slovenska boli: Ján Jiskra, Pongrác z Mikuláša, krajinský sudca Imrich Bubek a Ján Huňady. Medzi nimi vznikli nedorozumenia, spory a ozbrojené konflikty. Preto sa od roku 1446 Ján Huňady stal zemským správcom Uhorska a Jiskra ostal hlavným kapitánom bratríkov a ich rivalita sa ešte prehĺbila. Huňady sa stal najmocnejším veľmožom krajiny, ktorý hájil záujmy uhorskej šľachty a Jiskra naďalej chránil práve mladého Ladislava V. a Habsburgovcov v Uhorsku. Obidvaja rivali zvádzali medzi sebou mnohé boje o ktorých bola zmienka v iných článkoch v Korzári v rubrike História.
Najväčšiu porážku utrpel Ján Huňady s uhorským vojskom v bitke na Kosovom poli v r. 1448 a ledva si zachránil holý život. Od bratríkov najväčšia porážka prišla v r. 1451 v boji o Lučenec, kde štyri tisíc bratríkov porazilo Huňadyho 16 tisícovú uhorskú armádu.
Turkobijec
Keď sa mladý Ladislav V. Pohrobok v r. 1453 ujal spravovania krajiny, Ján Huňady rezignoval na funkciu zemského správcu. Kráľ ho vymenoval za grófa - dedičného župana v Sedmohradskej Bystrici a poveril funkciou hlavného kapitána Uhorska pre ochranu krajiny pred vonkajším a vnútorným nepriateľom.
Okrem prehier Ján Huňady zaznamenal aj mnohé víťazstvá a jeho najväčším úspechom bola vyhraná bitka nad Turkami o Belehrad 14. júla 1456. Bitka bola veľmi dôležitá pre celé vtedajšie Uhorsko. V tomto dôležitom boji sa vyznamenal Ján Huňady a vyslúžil si vtedy prezývku - Turkobijec. Jeho veľké zásluhy v boji ocenil aj rímsky pápež Kalist III. Na jeho počesť nariadil vo všetkých kresťanských kostoloch po celom Uhorsku obedňajšie zvonenie a tento zvyk sa odvtedy zachoval až dodnes. Za najväčšie víťazstvo nad bratríkmi a Jiráskom sa považuje víťazstvo Huňadyho v roku 1449 v boji o Moldavu n/Bodvou.
Podľahol moru
Po ťažkej a vyčerpávajúcej bitke o Belehrad sa Ján Huňady utiahol na odpočinok do pevnosti Zimony, kde vypukol mor a 11. augusta 1456 zomrel. O rok po jeho smrti Huňadyovcov postihla ďalšia nepríjemná udalosť. PO roztržke syna Ladislava s grófom Cillským bol za vraždu spomínaného grófa odsúdený, uväznený a 16. marca 1457 aj popravený. Mladý kráľ potom odišiel do Prahy a so sebou zobral mladšieho Huňadyho syna - Mateja, ktorého nechal u Juraja Poďebradského. Kráľ Ladislav V. v jeseni roku 1457 zomrel a mladý Matej sa od januára 1458 stal Uhorským kráľom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
