hospodárstvo krajiny a veľmi ho vyčerpávala počas polstoročného vládnutia. Boli to aj neúspešné vojny s Benátkami o Dalmátsko, kvôli ktorým zálohoval Poľsku spišské mestá na pôžičku od poľského panovníka. Ale najmä mocenské boje a neúmerné množstvo povinností poddaných vo forme daní, rôznych mimoriadnych dávok.
Ešte v roku 1397 na sneme v Temešvári uzákonil poddaným okrem normálnych daní aj povinnosť "postaviť ozbrojenca z každých 25 port (usadlostí)". Z týchto ozbrojencov sa vytvorilo portálne vojsko, ktoré využívali najmä uhorskí magnáti, aby posilnili banderiálne vojsko, banderiá.
Zvyšovanie povinností
Snem uzákonil množstvo nepochopiteľných povinností, ale pre zemepánov prinášajúcich príjem. Napr. podľa zákona vody patrili zemepánom, či to boli potoky, jazerá, pramene a poddaných zaviazali odovzdávať tretinu až polovicu z rybolovu. Zabrali lesy a pasienky, za ktoré feudálna vrchnosť vyrubovala ďalšie dávky napr. za pasenie dobytka. Šľachta na sneme schválila zákon, ktorý povolil cirkevným hodnostárom, aby im poddaní namiesto cirkevného desiatku v naturáliách platili peniazmi. cirkevná hierarchia mala už toľko pôdy, že úroda z nej stačila a nestáli o naturálie poddaných.
Reakciou na zvyšovanie povinností boli úteky poddaných z pôdy. Ich "presťahovanie sa", ako za úteky oficiálne volali, zakazoval dekrét kráľovskej rady z r. 1405. Ak poddaný splnil svoje daňové a dávkové povinnosti voči vrchnosti, mohol sa slobodne odsťahovať, nad čím bdela právomoc panských stolíc. V bardejovských mestských záznamoch je uvedený prípad takéhoto "sťahovania", keď pred rokom 1416 ušlo z Makovického panstva zemepánov Cudorovcov do Bardejova a okolia vyše 30 rodín. Zemianska stolica oficiálne požiadala mestskú radu Bardejova, aby poddaných vrátila. Z niektorých poddaných, ale aj chudobných zemanov sa stali zbojníci a panská stolica mohla proti zbojníkom použiť "výkon hrdelného práva", ktorý mala vo svojej pôsobnosti. Neboli ojedinelé prípady vešania zbojníkov. Mnohé dediny sa búrili proti feudálnym povinnostiam, ktoré nemali z čoho, ani čím splniť. Poddaní Spišskej kapituly v Jabloňove napr. dokázali, že ich zemepán obral o mestské práva a proti nadvláde levočskej patricijskej vrchnosti sa bránila spišská dedina Repáše.
Zmena v neopevnených mestách
Okrem peňažných a naturálnych dávkach nútili zemepáni poddaných robotovať a utláčali poddanské dediny aj cez obecnú samosprávu, keď ju nútili voliť richtára z troch kandidátov, ktorých oni navrhli. Skutočný stav bol taký, že slobodne volenými funkcionármi obecnej samosprávy boli iba boženíci a obecní sluhovia, všetci ostatní boli volení z donútenia.
Na začiatku 15. storočia nastala zmena v slobodných kráľovských mestách. Tie mestá, ktoré neboli opevnené, stratili charakter slobodných kráľovských miest. Napr. zo spišských: Spišský Štvrtok, Hrabušice, Žakovce, Švábovce, Harichovce, Huncovce, Veľbachy, Odorín. Tiež Lipany, Veľký Šariš a mimo východoslovenského územia neopevnené mestá Trenčín, Topoľčany, Prievidza, Nitra, Komárno, Ružomberok, Žilina, Ľupča, Hbye, Nemecká (Partizánske).
Tým, že sa stali poddanskými, nemohli vyslať na snemy svojho zástupcu na nemohli sa brániť proti prílevu poddaných z okolia. Trhové aj jarmočné výsady platili ďalej, aj vlastná samospráva (s vplyvom zemepána). Kráľovské mestá zastupoval na sneme kráľovský taverník a v prípade súdnych sporov miest, predsedal súdu. Zástupcovia mies na sneme boli iba pozorovateľmi, o všetkom rozhodovalo feudálne panstvo magnátov a prelátov.
Rešpektovanie trhov
Poddanské mestečká sa rozvíjali ako strediská miestneho trhu príslušného hradného panstva. Vymieňali sa poľnohospodárske výrobky za dovezený tovar, aj za tovar domácich špecializovaných remesiel - zámočníkov, sedlárov, ševcov, kožušníkov - ktoré sa na dedinách nemohli rozvíjať. Tým, že sa vytvoril miestny trh, musel aj zemepán rešpektovať základné výsady mešťanov, trhové aj jarmočné výsady, vyplývajúce na rozvoj najmä remesiel. Tieto mestečká mali v 2. polovici 15. storočia všade vlastné kancelárie s pečaťou, pod ktorou vydávali písomnosti v nemčine, latinčine alebo češtine. Poddanské mestá sa okrem trhových výsad od poddanských dedín odlišovali tým, že feudálnu rentu platili mešťania v peniazoch a nemali povinnosť robotovať pre zemepána.
Mnohé poddanské mestá získali mestské právo od zemepána a niektoré vinohradnícke osady sa vyvinuli na mestečkách, rovnako šoltýske osady, ako Bardejov, Stropkov, Podolínec.
Koncom 15. storočia sa šľachta najmä stredná, okrem zdierania poddaných našla zdroj príjmov v nelegálnych akciách voči kupcom. Prepadávali ich najatými zlodejmi, nútili platiť neopodstatnené mýta, väznili a pod. V okolí banských miest na východnom Slovensku šarapatili Perényovci. Ako odveta boli prepady feudálnych majetkov mešťanmi. Bol to dôsledok oslabenej kráľovskej moci, ktorá nemohla mestám zaručiť bezpečnosť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
