a oslavuje sa na Slovensku už viackrát po sebe s dobrým pocitom, že prechádza od leta do jari. Inými slovami viac pracujeme na seba ako na panskom, kolektívnom. Od 7. júna, ktorý bol DDS v roku 2005, sme sa dostali tentoraz už na 22. máj. Ešte keby tak toto tempo vydržalo...
Hoci Hayekova nadácia, ktorá DDS každoročne vyhlasuje (vypočítava), vníma vývoj daňovo-odvodového bremena i pre budúcnosť skôr optimisticky, my sa radšej držme osvedčenej skepsy. Fico je Fico a Smer-SNS-HZDS je Smer-SNS-HZDS. Treba opätovne prízvukovať, že podiel štátneho sektora na HDP sa udržiava v dobrej kondícii, teda pod 40 percent, takmer výlučne z dôvodu excelentného rastu HDP, takže i pri náraste daňových a odvodových "nominálov" sa nemení, či dokonca klesá, podiel verejných výdavkov na hrubom domácom produkte. Predpoveď, že týmto zlatým časom odtrúbi koniec už prijatie eura, nemusí vyjsť, avšak to, že rok 2009 je predvolebný, je proste fakt. Fico prisahá na znižovanie schodku i po januári, ale kliešte, do ktorých sa zacvakne, ho budú drviť. Dlhodobými prognózami udržateľnosti tohto trendu zásadne otriasa fakt, že desať-, avšak i šesťpercentný rast HDP skončiť musí. Pozrite sa dobre do Estónska či Litvy... Predstava, že iba bázeň pred Bruselom a obavy z vlastnej hlúposti dokážu dlhodobo blokovať kradmé ruky "etatistickej" (Fico) garnitúry, najmä ak sa udržia ešte jednu volebnú periódu, je iluzorická. Neexistuje.
V Maďarsku, kde sú, s odpustením, v zadku, sa teraz vedie vynikajúca debata. O tom, ktorí politici ekonomiku do akej miery pohnojili. Dnešná situácia na Slovensku až hriešne pripomína prvé 2 roky vlády Orbána (1998-2000), ktorý spáchal prvotný hriech tým, že v čase historicky najlepšieho stavu hospodárstva nepokračoval v reformách, čo začal Lajos Bokros, ale "sadol" na rast HDP a nerobil nič, len rozdával a žal, a žal, a žal. Nečíha na nás len bláznivá výstavba diaľnic, atómových reaktorov či širokorozchodnej, čo rádovo atakuje hranicu tisíc miliárd Sk, ale predovšetkým nedokončené reformy prvého piliera a zdravotníctva (ktoré už opäť veselo tvorí dlhy). Reči "hayekovcov", že 22. máj ako DDS "je zásluhou oboch vlád, tej predchádzajúcej, ako aj tej súčasnej", vyvolávajú zásadnú pochybnosť o ich úsudku. Neničiť hodnoty a prácu predchodcov predsa nemôže byť v jednej kategórii s vytvorením predpokladov, ktoré súčasný vývoj založili. Pričom to neničenie hodnôt je viac ako sporné, keďže mentálne dochádza k degresu a ohlupovaniu más presne takému, aké začalo na juhu za Orbána. Akákoľvek vláda, ktorá príde po tomto Ficovi, či jeho druhá, alebo tých nešťastníkov z opozície, bude mať neskonale ťažšiu pozíciu niečo užitočné urobiť, než druhá Dzurindova. Toto nevidieť je slepota. DDS o rok ešte pôjde k lepšiemu, a potom sa zvrtne kocka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
