vzdelanie skloňujú vo všetkých pádoch ľavica i pravica. Deti sú budúcnosť štátu i národa, ba i dôchodcov z priebežného piliera. A tak ďalej, pričom obsahová reforma základného a stredného školstva už údajne zúfalo mešká po tom, čo vlastné zákony nepresadili bývalí ministri Ftáčnik a Fronc.
No. Autor tohto textu, známy záškolák a postrach učiteľov, to pokladá za humbug. Mikolajova novela či čo, i debata o nej, z koalície i opozície, je nepodstatná. Nevidieť rozdiel, aký z takej alebo onakej formy zákona vyplynie. Nie je napr. vôbec jasné, aký je v tejto dobe skutočný vplyv základného školstva na formovanie osobností a budúcnosti. Azda má ešte nejaký dosah, ale isté je, že v informačnom veku nepomerne menší ako v minulosti, keď dávala škola takpovediac základ informácií do života. Dnes, ak desaťročného niečo zvlášť zaujíma, napr. sexuálna výchova, cez internet sa všetko dozvie, a ešte omnoho detailnejšie ako v škole. Jedine, že "obsahová reforma" by počítala namiesto lavíc s postieľkami...Doslova dramaticky sa znižuje, celosvetovo, autorita učiteľského povolania, čo vytvára úplne iné vzťahy, než napr. platili ešte pred dvadsiatimi či viac rokmi. Pozrime sa do USA, kde funguje bezkonkurenčne najkvalitnejšie vysoké školstvo (v poslednom rebríčku 17 z dvadsiatky najkvalitnejších na svete). V tých istých USA je, podľa veľa dôveryhodných zdrojov, úroveň základného školstva mimoriadne mizerná. Je to aj migráciou učiteľov i študentov, isteže. Avšak otázka, aký je vôbec vzťah nejakého základného vzdelávania k "produktu" na konci, vyzerá byť zásadná a naliehavá ako nikdy.
Nikto netvrdí, že na tieto a mnoho iných pochybností (vrátane samotného inštitútu povinnej školskej dochádzky), neexistujú fundované či aspoň zástupné odpovede. Politici sú však zainteresovaní na zachovaní inštitúcií a pomerov, ktoré existujú, takže reagujú len konvenčne, čoho odrazom je tento zákon. Keby bol intelekt pozrieť sa aspoň do Česka, kde reformu škôl schválili pred pár rokmi, zistili by, že žiadať od učiteľov, aby tvorili obsah (hoci aj na 30 percent, ako stanoví zákon), je fantazmagória. Nedávno kdesi bola správa, že 10 tisíc slovenských učiteľov nevie použiť ani počítač.... Predstava, že absolventi pedagogických fakúlt (ešte komunistických k tomu!), ktorých neprijali na právo a medicínu, začnú tvoriť vzdelávacie programy, len tak, z voleja, napr. 5 rokov pred penziou, sa pozdáva nielen Mikolajovi, ale aj konzervatívcom či liberálom, lebo sa údajne oslabí centrálna rola štátu. To sú ale všetko chimerické vízie. (Tým nie je povedané, že na dvoch školách sa to nepodarí.)
Politické poskakovačky okolo zákona, nejakej maďarčiny či slovenčiny, sú obvyklá agenda strán. Výchova a vzdelávanie zostanú zrejme dôležité i v 21. storočí, len skrátka nevidieť súvis s týmto školským zákonom.
PETER SCHUTZ
Autor: Baran
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
