napríklad k semestrálnej práci, s ktorou sa natrápil niekto iný. Semestrálna práca je ale ešte problém relatívne malý, ale komplet stiahnutá cudzia diplomová alebo bakalárska práca - to už je drzosť najhrubšieho zrna. Školy tak po novom okrem printovej formy vyžadujú aj odovzdanie prác v elektornickej podobe do svojej knižnice, aby vedeli prácu porovnať.
Školy samotné priznávajú, že s novodobým výdobytkom techniky problém majú. Dá sa však proti nemu bojovať. "Ako vyučujúca viem, čo dokáže študent "vyprodukovať", takže okopírovanú necitovanú stať odhalím rýchlo. Stačí si z danej časti okopírovať jednu vetu do googlu a ten objaví jej pravý zdroj. A tým zdrojom nie je hlava študenta, ale hlava niekoho iného," hovorí odborná asistentka na košickej Podnikovohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave. V tom lešom prípade študent musí prácu celú prerobiť, v tom horšom to dotiahne až do roviny disciplinárneho konania alebo priamo obvinenia z plagiátorstva s patričnými dôsledkami. Ale na druhej strane - študentovi stačí vhodne zameniť jedno slovo a vyhľadávač pôvodný zdroj nájsť nemusí...
Ministerstvo problém eviduje
Ako ale vníma tento novodobý problém Ministerstvo školstva? Ako sa vyjadrila Dana Španková, hovorkyňa ministerstva, "problematika plagiátorstva sa vzťahuje na školy. Ministerstvio ale dáva možnosť školám predložiť projekt zameraný na ochranu pred porušovaním autorských práv." Tieto projekty by mali byť zamerané na informačnotechnologické zabránenie nelegálnemu privlastňovaniu si cudzích myšlienok. "Okrem toho existuje aj centrálny projekt akademických knižníc, ktorý je na niektorých školách už dva roky. Školy si vytvárajú databázy diplomových prác tak, že im končiaci študenti odovzdávajú svoje práce v elektronickej podobe. Vytvorí sa tak databáza prác, ktoré sa použijú na porovnanie s novoprijatými a tým sa plagiátorstvo odhalí," dodala Španková. Ako uzavrela, "vysokoškolský zákon takúto problematiku nerieši, pretože sa predpokladalo, že ľudia na istej intelektuálnej a inteligenčnej úrovni sa nepotrebujú znížiť k nezákonnej činnosti." Predpoklady sú síce vec jedna, ale prax hovorí o niečom inom.
Aké sú riešenia?
Ako sa vyjadrila Ivana Cimermanová, prorektorka pre vzdelávanie na Prešovskej univerzite, "na univerzite sme prípady plagiátorstva zaznamenali. Záverečné práce, v ktorých bolo plagiátorstvo odhalené, neboli pripustené k obhajobe." Ako doplnila, vyučujúci využívajú na preukazovanie plagiátorstva najmä internetové vyhľadávače. "To však za dostačujúci spôsob nepovažujeme. Univerzita zvažuje kúpu špeciálneho softvéru na odhaľovanie plagiátov. Samotný problém pociťujeme naozaj ako veľmi akútny. Považujeme za potrebné vytvoriť sieť elektronických databát, aby sa nestalo, že študent jednej univerziry odovzdá prácu obhájenú na inej univerzite." Na druhej strane je ale pravdou, že problém plagiátorstva sa viac dotýka fakúlt a univerzít so "všeobecnejším zameraním" ako ekonomika či napríklad manažment. Nejaký konkrétny problém z manažmentu alebo ekonomiky objavíte v inej práci skôr ako odborný technický ako napríklad zo strojníckej alebo stavebnej fakulty. "Pri technických smeroch robia študenti aj vlastné experimenty aplikované na jeden konkrétny problém a záverečné práce sa snažíme realizovať v spolupráci s praxou. Ide naozaj o detailne riešenú úzku problematiku a v mnohých technických smeroch sa málokrát stane, že niekde na Slovensku je práca s úplne rovnakým zadaním," myslí si Pavel Raschman, prorektor pre vzdelávanie Technickej univerzity v Košiciach.
Je to o študentovi
Študent by si mal každopádne uvedomiť, že práca prezentuje jeho. Vo svojej podstate - čím viac literatúry použije (a samozrejme korektne uvedie zdroj), tým väčší má jeho práca kredit a prínos. Stačí sa len trochu zamyslieť, sadnúť si na jeden deň do knižnice a hľadať vhodné zdroje. Alebo sadnúť aspoň k internetu a hľadať tam - ale opäť s korektným uvedenímk zdrojov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
