predchodkyne, Moniky Beňovej na zlepšenie parlamentnej dochádzky, podľa ktorého by si každý poslanec mal nahradiť absenciu verejnoprospešnými prácami. (To ešte, chúďa, netušila, že priateľ Fico si vezme v júni 2002 v parlamente "neplatené voľno". Dnes, ako vidíme, riešil Slota "problém" elegantnejšie).
Flašíkovej-Beňovej nová myšlienka je, jemne povedané, sporná preto, lebo predpokladá buď predĺženie mandátu Ivana Gašparoviča, čo by bolo ústavne "komplikované", alebo výnimku pre Slovensko pri predsunutí volieb do EP. Tie sa totiž uskutočňujú vo všetkých krajinách v jednom termíne, ktorým je jún, a keby sme na Slovensku išli na apríl, kedy sa bude voliť do paláca, tak bez tej výnimky to veru nepôjde. Je obava, že jedna výnimka pre Bohunice, o ktorú Fico práve (márne) usiluje, je akurát dosť aj na väčšiu mocnosť, akou je Slovensko. Návrh poslankyne, ktorá sa v EP moce presne 4 roky, len demonštruje, akú vyspelú reprezentáciu sme do Bruselu vyslali.... (Autorovi možno ušla nejaká zmena v legislatíve, ale v r. 2004 sa volilo všade v priebehu týždňa.)
Odhliadnuc od nepodstatných detailov, viď vyššie, spájanie volieb má akýsi racionálny základ. Taký malý. Spočíva v tom, že špeciálne európska problematika, čo by mali riešiť voľby do EP, nemá žiadny zrozumiteľný záchytný a konfliktný bod, ktorý by motivoval verejnosť k nejakej účasti. Keďže na listiny do EP nominujú strany tretí a štvrtý voj politikov, teda nuly absolútne alebo limitne nule blízke, resp. ľudí, ktorí upadli do nemilosti a treba ich odpratať (Beňová-Flašíková), nemajú tieto voľby ani emocionálny náboj, ktorý mobilizuje ľudí do zápasov o parlament či prezidenta (Mečiar!). Na obavu europoslankyne, že sa zopakuje (alebo ešte zníži, čo je pravdepodobnejšie) 16-percentná účasť z premiéry v júni 2004, ktorá bola najslabšia v rámci celej únie, by bola fúzia dvoch kampaní a miestností na vhadzovanie lístkov celkom účinný liek. Samozrejme, prítomnosť voličov Gašparoviča či Radičovej by významne zamávala nielen percentom účasti, ale aj výsledkami eurovolieb, ktoré by boli celkom iné, ako keby sa konali v samostatnom termíne.
Tento motív zrejme väčšmi máta v hlave pani Belousovovej, ktorá, pre zmenu, presadzuje zlúčenie krajských a európskych volieb. Pointa je v presadení SNS do EP, avšak či takáto kalkulácia má nejaký základ, sa nedá povedať ešte ani od oka. Keby sme si tipli, že na voľby do EP a VÚC, ktoré tiež mávajú účasti spoľahlivo v pásme 20 percent (26 a 18), chodia prevažne tí istí voliči, tak veľmi sa nesekneme. Problém nezáujmu ľudí o voľby si žiada omnoho hlbšie reformy, ako je volebné inžinierstvo. Také hlboké, že už sú neuskutočniteľné. Môžeme sa utešovať, že je to demokracia, už zopár rokov však žijeme v Potemkinovej dedine. A bude už len horšie. Teda v politike. Ešteže ekonomika funguje.
PETER SCHUTZ
"Európska problematika nemá žiadny zrozumiteľný záchytný bod, ktorý by motivoval verejnosť"
Autor: dj
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.