Bol na červenej planéte niekedy život?
Ako sme na tejto strane spomínali minulý týždeň, minulú nedeľu mal na povrchu Marsu pristáť pristávací modul vesmírnej sondy Phoenix. Pracovníci americkej kozmickej agentúry NASA mali skutočne šťastnú pracovnú nedeľu, pretože sonda takpovediac "učebnicovo" na Marse pristála. Jeden z pracovníkov NASA označil pristávací manéver, trvajúci sedem minút, za "sedem minút teroru". Ed Weiler z NASA prirovnal pristátie sondy na Marse k trafeniu golfovej jamky jednou ranou zo vzdialenosti 16 000 kilometrov. Úspešné pristátie je o to cennejšie, že ostatný raz pristála americká sonda na povrchu Marsu podobným spôsobom (teda pomocou brzdiacich raketových motorčekov a odpružených pristávacích nôh) v roku 1976 (bola to sonda Viking 2).
Vaky sa nedali použiť
Pri ďalších troch úspešných pristátiach (sondy Pathfinder v roku 1997 a roverov Spirit a Opportunity v roku 2004) sa na stlmenie pristávacieho nárazu použili nafukovacie vaky. Takéto vaky sa na sonde Phoenix nemohli použiť, pretože táto sonda je veľmi veľká a veľmi ťažká a vaky by nemuseli pracovať spoľahlivo. Sonda Phoenix mala pôvodne "cestovať" k Marsu v roku 2001 ako sonda Mars Surveyor. Malo to byť dvojča sondy Mars Polar Lander, ktorá však v roku 1999 havarovala pri dopade na Mars. Vyšetrovanie ukázalo, že sonda mala niekoľko konštrukčných nedostatkov a preto bola temer hotová sonda Mars Surveyor odložená do skladu. Až v roku 2003 navrhol Peter Smith, ktorý je vedúcim terajšej misie, aby sa odložená sonda dokončila s potrebnými úpravami, ktoré by zabezpečili jej väčšiu spoľahlivosť a vyššiu pravdepodobnosť úspešného pristátia.
Phoenix je prerobený Surveyor
Phoenix tak, povedané historickým prímerom, vyrástol z popola Surveyora. Sonda Phoenix má priemer 2,64 m, výšku 1,74 m, pričom roztvorené solárne články majú rozpätie 3,6 m. Hmotnosť sondy pri štarte bola 664 kg. Sonda bola do vesmíru vynesená raketou Delta II, ktorej hmotnosť pri štarte bola 231 ton. Raketa štartovala 4. augusta 2007 zo základne amerického letectva na myse Canaveral. Od štartu po dopad pristávacieho modulu na Marse preletela sonda celkovo 679 miliónov kilometrov. Samotný pristávací manéver začal sedem minút pred vletením do marťanskej atmosféry. Sonda vtedy odhodila hardvér, ktorý bol potrebný len na let do blízkosti Marsu. O pol minúty neskôr sa pristávací modul otočil tak, aby smeroval tepelným štítom proti smeru letu. O päť minút neskôr sonda vo výške približne 125 kilometrov "zacítila" marťanskú atmosféru. Do vrchných vrstiev tejto atmosféry vletela sonda rýchlosťou približne 5,7 kilometra za sekundu. Trením o atmosféru došlo v nasledujúcich troch minútach k podstatnému zbrzdeniu sondy. Ochranný tepelný štít sa týmto trením ohrial tak, že vo výške 41 kilometrov bola jeho teplota približne 1 420 stupňov Celzia.
Na padáku tri minúty
Vo výške okolo 12,6 kilometra, keď sonda mala rýchlosť, zodpovedajúcu približne 1,7 násobku rýchlosti zvuku, sa otvoril padák, upevnený k zadnému krytu. Zostup na padáku trval temer tri minúty. Počas prvých 25 sekúnd tohto zostupu sonda odhodila svoj tepelný štít a vysunula tri pristávacie nohy. Približne 75 sekúnd po otvorení padáka a 140 sekúnd pred pristátím sa aktivoval pristávací radar. Ten poskytoval palubnému počítaču informácie o vzdialenosti k povrchu, rýchlosti klesania a horizontálnej rýchlosti. Tieto hodnoty sa zisťovali desať ráz za sekundu. Vo výške približne jeden kilometer nad povrchom, keď rýchlosť klesla na hodnotu okolo 56 metrov za sekundu, sonda odhodila zadný kryt s padákom. Približne pol sekundy letela potom sonda voľným pádom. Po tejto polsekunde sa zapálili brzdiace raketové motorčeky. Do pristátia stále ešte chýba 40 sekúnd. Palubný počítač, využívajúc informácie z radaru, riadi pulzné zapaľovanie 12 raketových motorčekov.
Radar zisťoval smer vetra
Konštruktéri mysleli aj na to, ako sa vyhnúť tomu, aby odhodený padák neprikryl sondu po jej pristátí. Radarom sa zisťoval horizontálny pohyb sondy, ktorý je indikátorom smeru vetra, a brzdiacimi motorčekmi bola sonda posunutá opačným smerom (než bol smer, do ktorého bol vetrom unášaný padák). Vo výške asi 30 metrov nad povrchom mala sonda vertikálnu rýchlosť okolo 2,4 metra za sekundu. Do pristátia chýbalo ešte 12 sekúnd. Kontinuálnym nastavovaním ťahu raketových motorčekov sa minimalizovala vodorovná rýchlosť a "kývanie" sa sondy. Sonda potom plynule klesala až kým snímače na pristávacích nohách nezaregistrovali dotyk s marťanskou pôdou. Až potom sa raketové motorčeky vypli. Pristávací modul má po špičku meteorologického stožiara výšku 2,2 metra, rozpätie jeho roztvorených solárnych článkov je 5,52 metra. Robotické rameno má dĺžku 2,35 metra. Prístroje sondy majú celkovú hmotnosť 59 kg.
Hľadá sa najmä ľad
Do prístrojového vybavenia patrí spomenuté robotické rameno, kamera na tomto ramene, stereokamera, analyzátor plynov, analyzátor vodivosti a elektrochemických vlastností a meteorologická stanica. Robotické rameno bude slúžiť na naberanie vzoriek z povrchových a podpovrchových vrstiev marťanského povrchu. Tieto vzorky budú prístroje sondy analyzovať. Sonda Phoenix pristála v polárnej oblasti Marsu. Už prvé snímky okolia sondy, ktoré vyslala hneď po svojom úspešnom pristátí, ukazujú plochý povrch bez skál a bez ľadu. Vedci sú však presvedčení, že nájdu vodu vo forme ľadu pod povrchom Marsu. Voda je podľa dnešných poznatkov jedným z podstatných kľúčov k životu a preto sonda Phoenix môže zásadne prispieť k zodpovedaniu otázky, či na Marse bol niekedy život.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
