chýbajú o tom hodnoverné podklady. Ján Beňko predpokladá, že listina z roku 1235 o spore medzi krakovským biskupom a ostrihomským arcibiskupom odvádzaní poplatku sa dotýka aj Holumnice.
Obec Holumnica patrí pod okres Kežmarok. Cez dedinu preteká Lomnický potok, ktorý sa vlieva do Popradu, pred Podolincom. Je situovaná medzi riekou Poprad a Levočskými vrchmi. Do Holumnice vedie prístupová cesta zo štátnej cesty I. triedy, ktorá spája Poprad so Starou Ľubovňou a v tesnej blízkosti tejto odbočky je železničná zastávka Toporec.
Do 17. storočia bola Lomnicou
Prvá písomná správa o obci pochádza z roku 1293, keď Ondrej III. daroval les medzi Holumnicou a Plavčom spišskému prepoštovi Jakubovi a metácie hranice lesa sa začínajú a končia pri Holumnici, ktorá sa vtedy označovala ako "Nova villa Lompnych" (Nová dedina Lomnica). Vtedy na Spiši boli až tri Lomnice a bolo potrebné ich rozlišovať. V rokoch 1256 - 1260 obce už patrili zemepánom Görgeyovcom.
Začiatkom 13. storočia územie bolo len riedke územie zaľudnené a o ďalšie doosídľovanie sa mali postarať páni z Hrhova. Vtedy obec nadobudla nemecký charakter a mala ho až do konca druhej svetovej vojny. Obec si až do 17. storočia zachovávala pomenovanie Lomnica, menili sa len prívlastky s nemeckými a maďarskými koncovkami.
Po vymretí Arpádovcov sa kráľom stal Karol Róbert a vtedy sa v krajine zmenila hospodárska a politická situácia. Majiteľom Ľubovnianskeho hradu sa stal Viliam Druget, ktorý ku svojmu panstvu svojvoľne pripojil niektoré dediny, ktoré predtým patrili Görgeyovcom, ktorí sa s tým nevedeli zmieriť a spor musel riešiť súd v Spišskej Kapitule.
Prisúdili ju Görgeyovcom
Podľa rozhodnutia súdu Holumnica a Toporec naďalej ostali v držbe Görgeyovcov. Vtedy sa obec nazývala Veľká Lomnica. Mnohé údaje zo 14. a 16. storošia o pôvode dediny chýbajú a z dnešným pomenovaním v rôznej podobe sa stretávame až v 17. storočí, ako - Holalomnicza, Hololomnicza, Holi - Lomnitz, Pumnitza, Holumnitz, Polomnitza, Hollomnitz, vždy s koncovkou maďarskou alebo nemeckou.
Z daňových výkazov 16. a 17. storočia sa dozvedáme, že obec patrila k najbohatším a najväčším na Spiši a v tomto období patrila zemanovi Klementovi Reghymu. V 18. storočí mala 417 obyvateľov, prevažne Nemcov, málo Slovákov, ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom a výrobky predávali na trhoch okolitých mestečiek. V obci pôsobilo deväť remeselníkov: po jednom boli krajčír, kováč, boli dvaja pastieri kráv a volov, dvaja pastieri koní, jeden pracoval ako pomocník v mlyne a dvaja varili pivo pre hrad alebo kaštieľ. Cez zimu sa v dedine vyrábali šindle.
Obec v polovici 19. storočia obhospodarovala 1851 ha pôdy, z ktorej bolo veľa lúk a pasienkov. Chovalo sa tam 217 koní, 169 kráv a jalovíc, 385 oviec a ošípaných a 109 včelstiev v klátoch. Vo voľnom čase sa robotníci venovali povozníctvu a cez zimu okrem šindľov sa zabezpečovala vo veľkom rozsahu výroba domáceho plátna a tomuto remeslu chodilo zaučovať aj ostatné obyvateľstvo na okolí.
Reformácia, povstania, mor
Obec zasiahla vlna reformácie a stavovských povstaní v 17. a začiatkom 18. storočia a luteránstvo v dedine zapustilo silné korene. Pôsobilo tam veľa významných evanjelických kazateľov. V roku 1710 Spiš zachvátil mor, ktorý dokázal vyľudniť mnohé obce. Niektorí pred ním opustili aj Holumnicu, ale ten Holumnicu akoby obchádzal. Obec po skončení posledného stavovského povstania ostala spustošená a panoval tam hlad a bieda. Bolo to miesto, kde dochádzalo k častým bojovým stretom cisárskych vojsk s kurucmi, ktoré narobili veľké škody na majetku Görgeyovcov aj miestnej obyvateľstva. V roku 1683 ku plieneniu okolia prispeli aj poľské vojská, ktoré sa utáborili pri Podolinci a Holumnici pod velením kniežaťa Ľubomierskeho a vyplienili Toporec, Lomničku a Holumnicu.
Pôvodný görgeyovský majetok sa rozdroboval. Koncom 18. storočia tam boli tri rody a začiatkom 19. stor. 18 rodov, ktoré patrili k chudobnejšej šľachte Spiša a Šariša.
V obci bol priznaný vývoj populácie až do prvej svetovej vojny. V roku 1731 tam žilo 649, v roku 1832 799 obyvateľov a na nejaký čas sa vývoj populácie ustálil. K prvému veľkému poklesu počtu obyvateľstva došlo po skončení prvej svetovej vojny. Mnohí vo vojne padli a iní sa zo strachu už späť nevracali a odchádzali do iných častí sveta. Ešte rapídnejší pokles nastal po druhej svetovej vojne. Vtedy až 95 % obyvateľstva nemeckej národnosti odišlo dobrovoľne, ale mnohí boli z obci vysťahovaní počas vojny a po jej skončení. Takto sa zmenila celková skladba obyvateľov v dedine, pokiaľ ide o národnosť a náboženstvo. Na miesto odchádzajúcich prišli noví obyvatelia z rôznych lokalít Slovenska, takže k 31. decembru 2005 v dedine žilo 777 obyvateľov.
Ing. ŠTEFAN STAVIARSKY
Autor: Hrdza - Komajota tour 2008
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
