zámienke vyobcovali maďarských priateľov z opozície, azda by si už ani nepamätali, že niekedy hlasovali proti nejakému zákonu o tlači. A hrozili "pučom" proti európskej zmluve.
Snaha SMK dostať "slovenskú" opozíciu, ktorá ich politicky bojkotuje, za rokovací stôl aspoň na odbornej úrovni, však skrachovala. Neprekvapilo, keďže zotrvačnosť odstredivého pohybu sa po dvoch mesiacoch nevyčerpala. Dzurinda i Hrušovský sa však skôr-neskôr vyjadriť akosi budú musieť, keďže SMK má iba 20 poslancov, čo nestačí na podanie na ÚS. A do pozície, že práve oni bránia ústavnému preskúmaniu "nedemokratického zákona, odporujúceho princípom Lisabonskej zmluvy" (a pod., a pod.), sa asi nebudú chcieť vmanévrovať. Dobrý vtip, skoro rovnako skvelý, ako vyhlásenie Agnes Biró, že "nám veľmi záleží na tom, aby sa opozícia práve na tomto netrieštila", by bol "obrátiť sa na ÚS spoločne s SDKÚ" (Martin Fronc). Teda bez SMK. Dve podania v jednej veci na košický dvor z parlamentu ešte neboli.
Odťahovanie sa od SMK, pri plnom vedomí ich hriechu, je nevkusné a hlúpe divadlo. Politická zápletka nič nemení na scenári, že zo strany SMK je ťah po Ústavnom súde najmä televízna hra. Presne tak, ako je od partnerov cirkusovým predstavením ich zásadová nekomunikácia. Iná vec je Lipšicova (a iných) pravda, že nie každý zlý zákon musí byť aj protiústavný. Tlačový zákon je naozaj príšerný, avšak "predbežná analýza" SMK, podľa ktorej "môže kolidovať s Ústavou v šiestich oblastiach", je nepresvedčivá. . Teda na prvé čítanie a pohľad. Pri všetkej úcte k právnikom Benedikovi, Gálovi a spol. podstatnejšie je, že investigatívne pátranie po protiústavnosti s pinzetou a lupou v ruke je najmä dôkazom, že politici si nevedia odvyknúť od zlozvyku vidieť v Ústavnom súde akúsi druhú komoru parlamentu. Teda, čo politicky zbabrali či nepresadili v NR SR, skúsia napraviť v Košiciach. Nič proti tomu, ak Macejkovej a spol. nosia krikľavé, ba ešte horšie, škandálne kauzy typu zákon o zdravotných poisťovniach, novela dôchodkového sporenia, preukazovanie majetku či rodiace sa vyvlastňovacie paškvily z dielne Janušeka či Vážneho. Avšak vziať zákon a mikroskopom prechádzať riadok po riadku, písmeno od písmena, to je hra na súdnu babu, vťahovanie ÚS do politického zápasu.
V princípe platí, že po vykonaní takpovediac "spektrálnej analýzy" zrejme nezostane zákon, v ktorom by sa nenašlo akési podozrenie, na ktorom sa dá skúsiť šťastie. V tejto tlačovej katastrofe, ktorá vstupuje do účinnosti zajtra, môže byť z ústavného hľadiska podozrivá povinnosť (teda nie právo) ochrany zdroja. Avšak gros kritiky smerovalo vždy inam k absurdnej extenzii práva na odpoveď. A aj keby tu bola protiústavnosť tiež, čo sa vylúčiť nedá, základná chyba je v demencii zákona, nie spore s ústavou.
Peter Schutz
"Mikroskopom skúmať riadok po riadku je hra na súdnu babu"
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
