(potomok) gréckej bohyne Nike - šťastia. Až potom prídu kapitoly o stratosferickom lete slovenskej koruny, dvoch posunoch tzv. centrálnej parity k euru, čo sa ešte v histórii nestalo, či o vzdialenosti mzdových a cenových hladín medzi pristupujúcou krajinou a eurozónou, čo nemá tiež obdobu.
To, čo sa stalo minulý a predminulý týždeň korune, si najlepšie uvedomíme pri pohľade na kurzové lístky, povedzme, z roku 2004. Futbalový fanúšik, ktorý sa práve pred 4 rokmi chystal na ME do Portugalska, si kupoval jedno euro za viac ako 40 Sk. Dnes, ten istý Slovák, ak sa vyberie na ME do Rakúska, si vymení euro za 30 Sk, resp. o chlp viac. (Ak pôjde aj do Švajčiarska, dostane jeden CHF za 19 Sk. Pred štyrmi rokmi - 27.) V obrovských skokoch koruny hrajú už, samozrejme, silnú rolu očakávania a špekulácie okolo konečného kurzu, avšak i tak je zhodnotenie o 25 percent voči euru za 4 roky nevídaný úkaz (podobne aj Kč - bez gravitácie eura), ktorý necháva navždy pod otáznikom rácio zániku vlastnej meny k januáru 2009. Akákoľvek budúcnosť nastane, turbulentný vývoj ekonomiky presne v čase od rozhodnutia o vstupe po samotný vstup je téma na veľké dizertačné práce. Napríklad o tom, akú predstavu o budúcnosti mali autority, ktoré v novembri 2005 "fixovali" stredný kurz 38,445....
Ak bankári a politici, ktorí druhý posun centrálnej parity (až na 30,126) pred pár dňami odkývali, sami tlačia korunu do čo najsilnejšej pozície, je to vlastne urýchľovanie tzv. reálnej konvergencie. Čiže toho, aby na vstupe boli rozdiely medzi SR a eurozónou čo najmenšie. I tak budú obrovské, keďže posledné merania hovoria o 63 percentách cenovej a mzdovej hladiny priemeru únie, ale predsa... Vôľa nechať zaniknúť korunu vo veľmi silnom kurze je Ficovou šťastnou hviezdou. Pretože, už terajší kurz nasadzuje do istej miery uzdu inflácii, ktorá bola naprogramovaná na rok 2009. Takže vyhliadka, že predvolebnú kampaň zrýchlené zdražovanie nestihne, sa posilňuje. Ide zrejme o vysokú politickú dohodu, ktorá vychádza v ústrety nielen predsedovi vlády SR, ale predovšetkým obavám Európskej centrálnej banky, ktorá by sa ako autorita znemožnila, keby rast cien na Slovensku ešte výrazne prekonal nedávnu húsenkovú dráhu, po ktorej sa zviezli Slovinci.
Zavádzajúce sú výkriky, že silná výmenná hodnota ekonomiku spomalí, keďže exportéri si už teraz trhajú vlasy. Zásadná polemika znie, že aj keby do 8. júla, čo je deň zúčtovania, špekulanti zrazili cenu eura hoci aj na 29 Sk (nevyzerá to tak), bude to posledný kurzový šok, ktorých sa tak údajne boja. Ak si podľa doterajšieho tempa zhodnocovania namodelujeme napr. rok 2011 bez eura, s korunou, tak vidíme, že aj s takým "drahým" eurom sú vývozcovia víťazi tejto operácie. Jednoducho preto, lebo v tom čase by už Sk hranicu 29 zrejme prelomila... (Je to trochu zložitejšie, ale princíp sedí).
PETER SCHUTZ
Autor: Baran
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
