hospodárske výsledky, nezamestnanosť, zlý daňový aj provizórny systém sociálnej starostlivosti o osirelé, telesne a duševne postihnuté deti.
Výnimkou v hospodárení mesta bola Spišská Nová Ves, keď za rok 1922 nemala deficit, ale zvyšok, aj pri päťmiliónovej pôžičke od Pražskej mestskej sporiteľne.
Predvídavý starosta
Za dobré výsledky mesto vďačilo svojmu starostovi a miestni vtipkári rozprávali, že Spišskonovovešťania nezostali holí z plnenia rozpočtu preto, lebo ich starosta je Holý. Bol to predvídavý človeka pokiaľ išlo o budúcnosť mesta, ako potvrdili jeho rozhodnutia, viackrát meral, aby raz správne odstrihol. Mestá mali dlhy. Boli to ešte predvojnové pôžičky, ktorých úroky v bankách rástli, pretože vojna ani zmena štátneho zriadenia ich mestám neodpustili. Nebolo ich z čoho platiť a mestá si brali nové pôžičky na splatenie starých alebo predávali mestský majetok. Preto nemohli mať dobré hospodárske výsledky, ani plnú mestskú pokladnicu. Zo záznamov z rokovania mestského zastupiteľstva v Spišskej Novej Vsi o hospodárení za rok 1922 sa dozvedáme, že tamojší radní hospodárili mimoriadne úspešne. Ukázalo sa, že to bolo zásluhou dobre zostaveného rozpočtu a starostu Ing. Václava Holého, ktorý ho zostavil. Jemu sa podarilo zadovážiť aj päťmiliónovú pôžičku od Pražskej mestskej sporiteľne na šesťapolpercentný úrok. Tým oslobodil mesto od platenia 8 - 9 percentného úroku v slovenských miestnych peňažných ústavoch.
Z jeho iniciatívy bol vytvorený výbor na riadenie finančných a hmotných zbierok, aj odvádzanie pravidelných finančných príspevkov zo zábav aj zo všetkých spoločensko-kultúrnych podujatí pre nezamestnaných.
Postavili 30 domov
Najväčšia bytová kríza bola v Košiciach, no neobišla ani Spišskú Novú Ves. Nespôsobil ju veľký nárast obyvateľov ani príchod úradníkov, ale požiar ôsmich domov, najchudobnejších obyvateľov. Mesto sa ihneď o nich postaralo, čo nebola maličkosť, ak do toho zahrnieme aj bývanie pre 25 ľudí. Čo dokáže schopný starosta? Bytovú krízu malo zmierniť 30 novopostavených domov s pomocou štátneho stavebného družstva a mesto postavilo štyri dvojdomy, pokračovalo v rozšírení vodovodu a kanalizácie, vybudovalo moderné ihrisko. Spišskonovovešťania vyhlásili, že všetky prekážky sa dajú prekonať, ak mestská rada a zastupiteľstvo vytvoria podmienky a že chcú byť príkladom pre iné mestá. Medzi nimi bolo aj niekoľko takých, ktorí sa vrátili z Ameriky, kam odišli za prácou a ich nároky aj názory na zveľaďovanie mesta u ostatných dosť zavážili. Napr. na potrebu kanalizácie, aby po uliciach netiekla močovka z maštalí, na vodovod i knižnicu, ako nutnosť pre skultúrnenie každého jednotlivca.
Vtedajšia vláda mala tiež snahu "skultúrniť" a dať všetko na správnu mieru a zvýrazniť aj slovanský pôvod obcí a miest. Navrhla preto, aby niektoré mestá zmenili svoje názory. Do tohto návrhu zahrnula aj Spišskú Novú Ves aj iné mestá a obce, ktorých názov pozostával z troch slov, najmä ak posledné dve slová boli Nová Ves. Svoj návrh odôvodňovali aj praktickým významom, aby bol názov kratší, najlepšie z jedného slova. "Nových Vsí" bolo evidovaných v celej ČSR 240 a mnohé boli modernými mestečkami, nie dedinami "vsami". Aj Spišská Nová Ves bola pekným mesto. Práve preto vláda navrhla preň názov Iglov podľa miestneho názvu z minulosti, zo staroslovanského výrazu "igla" (ihla). Spišskonovovešťanom sa ani troška nepozdával ako oficiálny a navrhli, že radšej budú mať názov Iglova alebo Ihlava. Hlasy ľudí, ktorí v meste žili, nakoniec petíciami navrátili opäť Spišskú Novú Ves.
Rada mesta vypísala súbeh na zimné uniformy pre mestskú políciu, aby jej šestnásti príslušníci nemrzli. Od uniforiem štátnej polície sa odlišovala iba výložkami, gombíkmi a na čiapke mal byť mestský erb.
Sociálna pomoc
Vojna vzala mnohým rodinám živiteľa, bolo veľa osirelých detí a detí z rodín nezamestnaných. V sociálnej pomoci mal prvenstvo Prešov. Červený kríž denne zadarmo stravoval 250 chudobných žiakov, rozdával šatstvo a na Vianoce obliekol a obul vyše 450 detí. V meste boli povolené pouličné zbierky na pomoc nevidiacim zo slepeckého ústavu a dobrovoľníci s pokladničkami vyzbierali pre nich peniaze na ošatenie.
Hluchonemé a nepočujúce deti boli odkázané na ústavné vzdelávanie vzdialené až 600 km od domova. Deti z východného Slovenska boli umiestnené okrem Jelšavy až v Kremnici a v Komárne, košické deti mali do ústavov najbližšie a to bolo 500 km. Na Slovensku v roku 1923 pripadalo na 100 tisíc obyvateľov až 18 nepočujúcich detí.
Kvôli sociálnym istotám osirelých detí vo Veľkej košickej župe zriadili 17 poručníckych úradov druho a treťostupňových pri okresných súdoch ako sirotské úrady. Vznikli v Košiciach, Moldave, Sečovciach, Michalovciach, Humennom, Vranove, Kráľovskom Chlmci, Veľkých Kapušanoch, Sobranciach, Svidníku, Bardejove, Giraltovciach, v Prešove, Sabinove.
Najviac nezamestnaných - až 600 - bolo v Košiciach. Mestská rada schválila zriadenie ľudovej kuchyne pre dvesto najchudobnejších nezamestnaných a požiadala veľkostatkárov a veľkoobchodníkov s drevom, aby do nej prispeli drevom aj naturáliami. Rada schválila podľa prešovského príkladu nariadenie, aby sa zo všetkých podujatí v budove Východoslovenského národného divadla, odvádzala určitá suma do fondu pre nezamestnaných.
Červený kríž v Košiciach zriadil na Hlavnej č. 78 bezplatnú poradňu pre matky s deťmi v kojeneckom veku z rodín nezamestnaných. Okrem rád a lekárskeho ošetrenia dostali deti bielizeň, plienky a potrebné lieky. Manželky mestských funkcionárov a podnikateľov boli najaktívnejšími spolupracovníčkami Červeného kríža a organizátorkami charitatívnych podujatí v Košiciach.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
