denníku v rubrike História 29. 5. 2008. Ako mnoho iných obcí, aj Holumnica má svoje výpovede o minulosti, vrátane historických pamiatok.
Všetky nie sú hodnoverne doložené, alebo o niektorých je málo informácií ako napr. o stredovekom goticko-renesančnom kamennom hrade. Postavili ho na konci dediny pod Levočskými vrchmi v podobe pevnosti.
Hrad ochranca
Jeho poslaním bolo chrániť údolie Lomnického potoka. Len zriedkavo sa o ňom zmieňujú niektoré publikácie. Podľa Samuela Webera ho vraj dala postaviť rodina pod menom "Holló" od ktorej je odvodený názov obce Holumnica. O takejto rodine sa v historických dokumentoch nikto nezmieňuje. Svedčia o tom aj rôzne iné pomenovania až do 17. stor., dokedy základom názvu bola vždy Lomnica s rôznymi prívlastkami. V maďarskom jazyku slovo "holló" znamená havran. Jeden zo spomínaných ničím nepodložených prívlastkov je aj "Misko Lomnicza".
Striedanie veriacich
V 14. stor. bol v Holumnici postavený prvý gotický kostol. Ani o ňom sa toho veľa nevie a dokonca do roku 1792 nemal ani svojho patróna. Pôvodne v ňom boli až tri oltáre, jeden hlavný a dva bočné. V dedine bola v minulosti samostatná farnosť, ale holumnický farár nepatril do Bratstva 24 spišských kráľovských farárov a farnosť bola začlenená do Bratstva farárov dolného Popradu. Po vystúpení Matrina Lutera so svojim učením v 16. storočí sa obyvatelia obce pripojili k jeho myšlienke a hlásili sa k evanjelickej viere a.v. Vtedy pôvodne katolícky kostol prešiel do správy evanjelikov a pri tejto udalosti boli odstránené spomínané bočné oltáre a iné časti zariadenia.
Pôvodný prvý kostol až do roku 1673 patril evanjelikom a vtedy ho prevzali do správy katolíci, ktorí v Holumnici tvorili len menšiu skupinku. Bolo to rušné obdobie a aj kostol menil svojho správcu. V roku 1710 v obci žilo 355 evanjelikov a 62 katolíkov a po porážke posledného stavovského povstania Františka II. Rákociho kostol prešiel natrvalo do vlastníctva katolíckej cirkvi. Zemepáni Görgeyovci boli horliví evanjelici a dali v susednej dedine Toporci postaviť drevený artikulárny kostolík, ktorý okrem miestnych využívali aj evanjelici z Holumnici.
Holumnica patrila k väčším dedinám na okolí. Už v roku 1731 tam žilo 649 občanov, z ktorých len 23 bolo katolíkov a práve oni si dali pôvodný kostol opraviť a umiestniť v ňom pôvodné zariadenia, ktoré evanjelici odstránili. Patricínium kostolu stále chýbalo a odpustové slávnosti boli na Všetkých svätých - 1. novembra. Vtedy v obci bol farár katolík a učiteľ evanjelik. Spolu dobre vychádzali a ľudia si ich obidvoch vážili.
V roku 1781 cisár Jozef II. vydal Tolerančný patent na uvoľnenie náboženskej slobody. Danú príležitosť využili miestni evanjelici, ktorí si v rokoch 1796 - 1797 postavili vlastný barokovo-klasicistický kostol uprostred dediny, kde je dodnes, ale vyžaduje si už rozsiahlu opravu. Vtedy v Holumnici vznikla aj evanjelická fara na ktorej pôsobilo niekoľko významných kňazov. Pôvodný kostol naďalej spravovali katolíci, ktorí aj keď v menšom počte, zriadili si faru, napoly murovanú a napoly drevenú.
Ničiaci požiar aj čas
Pôvodný katolícky - gotický kostol koncom 19. stor. bol v zlom stave (r. 1793 aj vyhorel). Z prostriedkov náboženskej základiny bol postavený nový a zasvätený sv. Kataríne. V pôvodnom gotickom kostole boli tri zvony, ktoré po požiari umiestnili vo vybudovanej drevenej zvonici. Jeden zvon ostal pri kostole kde je dodnes. V polovici uplynulého storočia bola odstránená drevená zvonica a vybudovala sa nová murovaná fara. Pri tomto kostole sú tri hroby. V jednom z nich je pochovaný dlhoročný kňaz Ján Balara, v ďalších dvoch jeho rodičia.
Z niekoľkých zemepánov dôležitú úlohu zohrávali Görgeyovci. V 17. stor. dali postaviť v obci renesančný kaštieľ. V 18. a 19. storočí po opravách nadobudol barokové a klasicistické prvky. Od roku 1945 až dodnes v ňom boli obchody a je v žalostnom stave. Bol tam aj ďalší kaštieľ, ale nezachovali sa o ňom žiadne informácie.
V minulosti bol v obci vodný mlyn, liehovar, dve základné školy, evanjelická a katolícka. V súčasnom období je postavená nová základná škola, budova Obecného úradu, zdravotné stredisko. Obec bola prestavaná po povodniach v roku 1958 a dnes patrí k tým krajším na východnom Slovensku. Na požadovanej úrovni je tam kultúra, šport a dá sa povedať, že ľudia si tam žijú dobre, ale trápi ich vysoká nezamestnanosť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
