Najslávnejší z hereckej dynastie Kronerovcov, po celý život balansoval na hranici humoru a tragédie.
Narodil sa v roku 1924 v Staškove pri Čadci. Vyrastal na Kysuciach spolu s jedenástimi súrodencami. Pochádzal síce zo železničiarskej rodiny, ale bola to rozvetvená herecká dynastia, keďže sa v nej v niekoľkých generáciách vyskytlo osem hercov.
Prirovnávajú ho k Werichovi
Už rodičia boli ochotnícki divadelníci. Herectvu sa venovali aj bratia Ľudovít a Ján aj manželka Terézia. Jozef Kroner nikdy herectvo neštudoval na akadémii. Jeho mottom bolo: Nenávidím slávu. Pôvodne začal pracovať ako kreslič v Považských strojárňach v Považskej Bystrici, ale už od detstva sa venoval ochotníckej činnosti. Nikdy neštudoval na akadémii. Talent rozvíjal spočiatku na doskách ochotníckych divadiel. Prvé profesionálne angažmán získal v Slovenskom komornom divadle v Martine v období 1948 a od roku 1956 bol členom činohry Slovenského národného divadla. Vo filme debutoval veľmi skoro, prvú výraznejšiu postavu krajčíra Sásika dostal vo filme Štvorylka. V tomto filme naplno prejavil svoj nevšedný dar prirodzenej, hravej komiky. Herectvo Jozefa Kronera prirovnávajú k Werichovi. Rovnako totiž vnášal do svojich postáv rozmer človečenstva, s pochopením pre slabôstky, ale aj s dávkou sedliackej múdrosti a nadhľadu. Majstrovsky sa pohyboval medzi humorom a tragikou. Počas martinskej éry nakrútil päť filmov.
Vidiečan
Do hlavného mesta odišiel ako 33- ročný. Na úspech si však musel počkať. Rozmaznané bratislavské publikum ho spočiatku považovalo za vidieckeho začiatočníka. Objavoval sa v epizódnych úlohách. Prelomovou bola až postava doktora Galéna v Čapkovej Bielej nemoci, do ktorej ho obsadil režisér Jozef Budský. Úspech zožala i nasledovná spolupráca s Karlom Zacharom. Postupom času sa Kronerovi stali osudné komédie, kde zdôrazňoval veľkosť malých ľudí. Okrem presláveného Obchodu na korze zažiaril v muzikáli Fidlikant na streche. Napriek tomu, že to bola jeho jediná muzikálová úloha, predstavenie malo 90 úspešných repríz. Operetná diva Gizela Veclová si spomína na túto nezabudnuteľnú spoluprácu. "Po korepetíciách jednotlivcov sa ešte súbor zišiel pri stole s textom a notami, aby sme prešli celú hru. Keď sa blížila chvíľa, kedy mal Kroner spievať úvodnú pieseň Nech tak groše raz mám, chvel sa trémou. Sedela som vedľa neho, pošepol mi: "Bojím sa spievať" Ja mu na to: "Zober si noty Jožko." On mi šepká: "A načo mi budú, keď sa v nich nevyznám?" Vzala som ho za ruku aby sa nebál. Napokon spieval z textovej knihy, kde mal nad textom nakreslené rôzne znaky. Pri vyššej polohe spevu šípky smerom hore, pri nižšej polohe zase smerom dolu. Boli to akési hieroglyfy, ale on sa v tom zorientoval. Napokon, mal výborný sluch, perfektný cit pre rytmus a jedinečný prednes. Na scéne spieval všetky hudobné čísla strhujúco."
Film a televízia
Svetové uznanie priniesla Kronerovi hlavná úloha Tóna Brtka vo filme Jána Kadára a Elmara Klosa Obchod na korze (1965). Tragický príbeh z obdobia Slovenského štátu a arizácie židovského majetku v roku 1966 ocenili Oscarom. Sošku za herecký výkon získal na iných medzinárodných fórach. Bol držiteľom zvláštneho uznania z filmového festivalu v Cannes, Striebornej sirény zo Sorrenta, či Zlatej ruže zo Sofie. Americkí kritici ho radi prirovnávali k Chaplinovi, pre jeho schopnosť zrozumiteľne rozprávať o tragikomickom osude obyčajného človeka. Na celý život mu prischla postava Kuba v adaptácii Hollého poviedky. Dokonca tvrdil, že sa mu veľmi podobala. "Hlásim sa k nemu, aj keď sa niektorí čudujú, ako sa môžem toľký čas stotožňovať s týmto hlúpym človiečikom. Musím sa ho zastať, on nie je hlúpy, je len prostučký, ale duša čistá a úprimná," vyhlásil raz. Medzi postavy, ktoré patria k jeho vrcholom patrí Martin Pichanda z Jakubiskovej Tisícročnej včely. Keď ju v roku 1983 nakrúcali, bol už zrelým hercom, mal 53 rokov a za sebou množstvo postáv. Hlas Jozefa Kronera sa hlboko vryl do uší mnohých generácií detí. Nahovoril množstvo nezabudnuteľných kreslených postavičiek, Kubka s Maťkom, Motýľa Ermanuela, Kremienka a Chocholúšika. Raz si ako hosť redakcie časopisu Film a divadlo spomínal na príhodu s malým chlapcom. "V staničnej reštaurácii akurát rozhlas po drôte vysielal ním interpretovanú podvečernú rozprávku pre deti. Chlapček sa postavil, prišiel bližšie, položil si hlavičku na reštauračný stolík a započúval sa do známeho hlasu. Nakoniec obrátil veľké oči dohora a opýtal sa: Ujo ty si rádio?"
Vášnivý rybár
"Nemusíš byť najlepšia a slávna, stačí, keď budeš takou šťukou v rybníku, ktorá občas rozčerí vody," spomína si na jeden z otcových výrokov Zuzana Kronerová. Apropo, ryby boli jeho veľkou láskou. S udicou v ruke trávil všetky voľné chvíle. Najčastejšie na rodných Kysuciach pri Váhu. Sám si vyrábal mušky a napísal aj dve poviedkové knižky Herec na udici a Herec nielen na udici. Aj počas filmovania Obchodu na korze v Sabinove sa venoval tejto svojej záľube. Chodil na pstruhy. Herečka Jiřina Bohdalová, ktorá sa s Jozefom Kronerom zblížila počas nakrúcania celoštátneho Silvestra 1969, kde jej robil partnera spolu s Josefom Dvořákom, si spomína: "O tom, že je vášnivý rybár a vláči sa s udicami kdesi po Dunajci a je špecialista na hlavátky, sme vedeli všetci. Raz som ho pozvala k nám domov a aby neprišiel len tak na kávu, pripravila som mu prekvapenie. Zišiel sa u mňa s ďalším veľkým rybárom pred Bohom Janom Werichom. Ani som ho nemusela veľmi prehovárať, Kronera si veľmi vážil. Škoda len, že len čo sa pozdravili, bola som v byte zbytočná. Tí dvaja sa predháňali v odbornostiach rybárskeho cechu a ani ruky im nestačili to, aké veľké kusy už ulovili," spomínala Jiřina Bohdalová. Jednu z rybačiek v Slovenskom raji neďaleko Hnilca opisuje v monografii o Jozefovi Kronerovi Oldo Hlaváček. "V malom rybníčku nahodili sme červov čo najďalej od brehu, tam kde sa dali tušiť kapre. Okrem nás nebolo pri vode ani vtáčika - letáčika. Pohodička kým prevrátime krígeľ do hrdla, hádam nič nezmizne. Krčma bola akurátna, chlapi v nej ako sa patrí - smutní, smädní. Keď zbadali Joža, neboli si istí, či to už vošlo delírium, alebo je to živý Kroner. Takéto spamätávanie v dedinskej krčme je čosi ako stvorenie sveta. Sprvoti nebolo ničoho. Ani svetla, ani vzduchu. Potom prišlo slnko, za ním vodka a konečne prvé slová To je on! O chvíľu sme si potykali aj s podobizňou prezidenta. Zajatie musel napokon odkliať Jožo. "Fero, ty si najmocnejší chlap na svete. Ty máš hrať vo filmoch a nie ja! Pochop, musíme odísť, máme nahodené. Vieš, Fero, ako ryba skuvíňa, keď ju za škraňu ťahá trojhák? Však by si to ani ty nevydržal. Jánošík to okúsil a do smiechu mu nebolo. Ryby nás volajú. Po tomto prejave ho Fero pustil z objatia. Prevrátil krígeľ piva do otvoru, kde kedysi bývali zuby a so smútkom v očiach povedal: Prisahaj, že sa vrátiš. Choď!"
Javisko opustil zo vzdoru
Do dôchodku odišiel Jozef Kroner na herca príliš skoro. A bolo to zo vzdoru. Nedokázal sa zmieriť s tým, že ho za posledné dve sezóny v divadle neobsadili. Veľmi túžil zahrať si v inscenácii Stará dobra kapela. No v Hubačovej hre režisér Juraj Haspra pre neho postavu nemal. Podal výpoveď, v ktorej napísal: "Pri všetkej skromnosti, dovolím si tvrdiť, že by sa pre mňa, herca na vrchole tvorivých síl a plného chuti pracovať, našla primeraná rola. Dúfal som márne." Do roku 1984, kedy zavesil divadlo na klinec, odohral na javisku 101 postáv. Slušná bilancia. Spoliehal sa, že ho na dôchodku zachráni film. Nakrútil 30 filmov a inscenácií. "Zabuchol som dvere na divadle a myslel si, že budem nakrúcať. Lenže tresk plesk o pár rokov prestal slovenský film existovať a ja som ostal v čudnom vákuu," ťažkal si v jednom z rozhovorov pri príležitosti Jozef Kroner. Aj jeho, rovnako ako ostatných kolegov, postihla kríza slovenského filmu. Filmografiu uzatvoril v roku 1996 televízny film režiséra Jara Riháka Smutný valčík. Zahral si starého fotografa, ktorý už nevie ani zaostriť. O dva roky potom vo veku nedožitých 74 rokov 12. marca 1998 v Bratislave zomrel. Jeho herectvo však naďalej strháva diváka do vytrženia. Nový Chaplin slovenského filmu sa zatiaľ nenarodil.
MILENA DUŠKOVÁ
Autor: V bani zahynuli štyria ľudia
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
