Za nízkymi výnosmi v doplnkovom dôchodkovom sporení vidí centrálna banka vysoké poplatky. Nevylučuje, že navrhne ich zníženie.

BRATISLAVA. Doplnkové dôchodkové sporenie má výnimočnú podporu štátu. Daňovo zvýhodňuje zamestnancov i firmy. Na výnosoch z investícií sa to však neodráža. Ľudia vlani v treťom pilieri veľa nezarobili.

Príspevkové fondy, kde si sporí väčšina zo 792-tisíc sporiteľov, zarobili 0,1 až 5,4 percenta. Ak sa tieto čísla spriemerujú a do úvahy sa vezme zároveň aj veľkosť fondu, priemerný výnos dosiahol len jedno percento. Po započítaní inflácie vo výške 2,5 percenta sa úspory ľudí v príspevkových fondoch dokonca mierne znehodnotili. Vypočítala to centrálna banka.

Jedinou výhodou tak pre mnohých sporiteľov zostalo len to, že im na doplnkové dôchodkové sporenie prispieva aj zamestnávateľ.

Znížia poplatky?

Z výnosov sporiteľom ukrojili vysoké poplatky za správu úspor. Pripúšťa to aj Národná banka Slovenska. "Za slabšou výkonnosťou fondov v treťom pilieri treba pravdepodobne hľadať poplatkovú politiku doplnkových dôchodkových spoločností," tvrdí vo svojej analýze.

Situácia okolo výnosov je však neprehľadná, lebo správcovia počítajú výnosy rôzne. Zákon im to totiž umožňuje.

Spoločnosti si za správu úspor môžu účtovať tri percentá z čistej hodnoty majetku vo fonde. Je to viac ako v bežných podielových fondoch alebo v druhom pilieri. Ministerstvo práce včera oznámilo, že otázku zníženia poplatkov pri novelizácii zákona definitívne neuzavrelo. Ani národná banka zníženie poplatkov nevylučuje.

"V súčasnosti k tejto téme prebiehajú diskusie a nie je vylúčené, že pri zmene zákona prídeme s takýmto návrhom," povedala hovorkyňa banky Jana Kováčová. V minulom roku DDS spravovali 25,3 miliardy korún.

Autor: mo

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.