Obchodom chýbalo viac špecializácii, dvadsaťdeväť bolo málo.
Na začiatku 20. storočia ich počet vzrástol na štyridsaťšesť, lenže obchodníkov bolo už päťsto. Medzi nimi aj veľa drobných bez potrebnej odbornosti, čo sa prejavilo aj na úrovni predaja. Obchodníci, organizovaní v Grémiu obchodníkov, boli proti zakladaniu nových obchodov.
Zmeny proti zaostalosti
V tejto oblasti bolo čo doháíňať vo vtedajšej ekomickej situácii Uhorska, ktoré zaostávalo za Rakúskom a krajinami, kde sa už rozvíjalo kapitalistické priemyselné podnikanie. Zmeny boli nevyhnutnosťou, no v Uhorsku a v Košiciach prebiehali veľmi pomaly.
Košice, hoci druhé najväčšie mesto na našom území v bývalom Uhorsku, nedosahovalo významné miesto v hospodárstve krajiny, pretože nedokázalo tak, ako celé Uhorsko chytiť dych nových pravidiel. Boli akýmsi osobným vlakom, aj to meškajúcim za rýchlikom druhej polovice mocnárstva - Rakúska a iných krajín s rozvíjajúcim sa kapitalistickým priemyselným podnikaním. Je pravda, že prebiehajúce kvantitatívne zmeny vyžadovali iné prístupy v obchodovaní a čo je dôležité - iné podmienky, aby mohol obchod fungovať. To, čo nehralo až takú dôležitú úlohu napr. v 18. storočí v hospodárskom živote Košíc, bola verejná doprava a spoje. Tovary prevážali povozníci najmä na kratšie vzdialenosti, hoci po zlých cestách, ale bolo aj spojenie s obchodníkmi v Nemecku, Taliansku a inde. Dopravu za dôležitú začali považovať košickí obchodníci od roku 1860, čo ocenili po vybudovaní železničných tratí. Pritom však naďalej museli prepravovať tovary zatvorenými vozmi s konským poťahom.
Zmeny prebiehali všade
Zmeny prebiehali všade, teda aj vo formách obchodovania, v modernizácii technických foriem predaja v obchodných miestnostiach, v pestrosti špecializácie obchodného podnikania, v poklese významu trhov. V Košiciach bol v spomínanom období nadbytočný počet trhov, mnohí obchodníci sa nevedeli rozlúčiť s výsadami, aké im umožňovali cechy a potom Grémium obchodníkov, v ktorom boli organizovaní vo veľmi malom počte. Grémium obchodníkov sa veľmi bránilo zakladaniu obchodov, keď vstúpil do platnosti zákon o obchodníkoch a obchodných spoločenstvách v roku 1840. Vtedy malo Grémium obchodníkov v Košiciach okolo 50 obchodníkov, hoci celkový počet obchodníkov vrátane tovarišov niekoľkonásobne prekračoval toto číslo. Grémium bolo akousi mocenskou organizáciou, do ktorej každého, kto s niečím obchodoval, neprijali.
Nevyhnutnosť špecializácie
Na počet obyvateľov a do mesta prichádzajúcich ľudí bol malý počet obchodov a aj tie mali veľmi nevýrazný vonkajší vzhľad. Buď nemali žiaden výklad alebo ho nahrádzalo okno budovy, prípadne vývesné zasklené skrinky na dverách obchodu. Takmer každý obchod bol s miešaným tovarom, čo už v modernom obchode v iných krajinách zredukovali na minimum. V Košiciach bolo bežné predávať s metrovým textilom farby, papier, s koloniálnym tovarom porcelán a pod. V bibliografii Štátnej vedeckej knižnice zostavenej Dr. M. Mihókovou sa uvádza vývoj špecializácie obchodov. Napr. v roku 1857 bolo v meste 13 obchodov s potravinami a miešaným tovarom, ani jeden so zeleninou, vajíčkami, mliekom, slaninou, nábytkom, papierom, mydlom, petrolejom, odevami. V roku 1891 bolo už 20 obchodov s potravinami a miešaným tovarom, štyri so slaninou, jeden s vajíčkami a dva s mliekom, po päť s nábytkom a papierom, tri s mydlom, jeden s petrolejom a tri s odevami. V roku 1904 bolo až 53 potravinových obchodov, ani jeden z petrolejom, s mliekom dvanásť, s odevami štrnásť. Počet obchodníkov s rozličným tovarom vzrástol zo 6 na 51, s mydlom nebol ani jeden, pretože vzniklo päť drogérií. Spomeňme 31 veľkoobchodníkov oproti dvoru v roku 1857. Táto špecializácia, zaznamenaná v Adresári za rok 1904, sa pripisuje aj novej generácii potomkov obchodníckych rodín, ktorá získala vyššie obchodné vzdelanie, tiež zásluhe strednej obchodnej školy v Košiciach a Spolku mladých obchodníkov.
Progresívni mladí obchodníci
Na rozdiel od obchodníckej vrstvy remeselníci neboli "zaťažení" kastovníctvom a po zrušení cechov sa začali organizovať v záujmových združeniach podľa svojej špecializácie. Členstvo bolo zo zákona povinné. Obchodníci po rozpade Grémia, ktoré fungovalo na princípe bývalých cechov, neboli nikde organizovaní, čo neprospievalo obchodnej sfére a bolo potrebné založiť nové Grémium obchodníkov. Byrokracia ministerstva spôsobila trojročné čakanie na schválenie stanov, ktoré navrhli na zakladajúcom zhromaždení nového Grémia v roku 1877.
Na obchodnom živote Košíc sa podieľala mladá generácia samostatných podnikateľov a tovarišov. V roku 1870 inicioval R. Maurer založenie Spolku mladých obchodníkov s cieľom podieľať sa na šírení osvety aj pozdvihnutí kultúrnej úrovne vo vlastných radoch. Po založení poskytoval pomoc pri sprostredkovaní práce aj v zvyšovaní odbornej úrovne vzdelania. Spolupracoval s profesormi stredných škôl v Košiciach na prednáškových cykloch, poriadal odborné obchodné kurzy napr. účtovníctva či rýchlopisu, ktoré viedli profesori obchodnej školy, vybudoval knižnicu vo vlastných spolkových priestoroch a dopĺňal ju aktuálnu odbornou literatúrou a časopismi. Predseda Spolku R. Maurer a tajomník K. Pásztor založili samovzdelávací krúžok, spevokol, nemocenský spolok a sekciu sprostredkovania práce. Samostatní obchodníci zo Spolku vystúpili a založili Kruh obchodníkov, takže boli tu dva spolky, usilujúce okrem odborného vzdelanostného rastu aj o pestovanie súdržnosti obchodníkov a špecializáciu obchodu v Košiciach.
Obe organizácie Spolok aj Kruh paralelne pôsobili v meste do roku 1903, kedy sa Spolok pretvoril na Kruh obchodníkov. V ňom sa združili všetci obchodníci, aj Spolok súkromných úradníkov pod predsedníctvom E. Bindera a s tajomníkom J. Kerekesom. V kultúrno-osvetovej činnosti pokračoval aj nový Kruh, poriadal jazykové kurzy, propagoval domáce výrobky, požadoval nedeľné pracovné voľno. Po presťahovaní na Hlavnú ulicu č. 60 rozšíril odborné kurzy o obchodnú korešpondenciu a účtovníctvo a angažoval sa na založení Krajinského združenia obchodníkov v roku 1904 a jeho pobočky v Košiciach. Do košickej organizácie vstúpili mestá zo Spiša a Moldava nad Bodvou a riadili ju z Budapešti, odkiaľ prichádzali na košické zasadnutia zástupcovia aj prednášatelia. Kruh obchodníkov pôsobil ešte v roku 1911 na čele s predsedom Konštantínom Fiedlerom a s osobitným mládežníckym predsedom Jozefom Placsintárom, pretože členmi sa stávali ďalší mladí obchodníci.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
