Peter Schutz
Účinky Lisabonskej zmluvy, ktorú expertne odkopli írski voliči, pocítime i na vlastnej, slovenskej koži, hoci možno (zrejme) už nikdy nevstúpi do platnosti. Scenár, ktorý pred štvrtkovým summitom v Bruseli vyzerá najpravdepodobnejší, je, že politici vytvoria atmosféru neistoty a krízy, a agendy, čo by išli svojimi cestami, sa uberú inými. V kostiach to cíti aj Robert Fico, ktorý až z Prahy zo summitu V-4 varoval, že "by bolo veľmi zle, keby prevládli plače a náreky týkajúce sa Lisabonskej zmluvy".
Ale prevládne, má to Európa v krvi, presne ako Fico iné charakterové prednosti... Lídri, pre ktorých je Írsko veľká politická prehra, obídu svinským oblúkom vyvodzovanie poučenia, a budú sa zaoberať úskokmi a lsťami, ako zmluvu pretlačiť. Keďže bezprostredný, hmatateľný vplyv Lisabonu na životy ľudí na Slovensku by bol asi stokrát menší, ako bude zavedenie eura, čo je gigantická zmena, írske veto, celkom paradoxne, sa do reality života premietne viac ako "neveto". Práve v neuróze politikov.
Tí slovenskí na čele s Ficom síce vec berú so stoickým nadhľadom, avšak dozvuky z Európy sa budú preháňať krajinou... Premiéra už prehnali. Fico v marketingovom vytržení zrejme uveril vlastnej halucinácii, že z Bruselu by sa dali plošne regulovať ceny ropy a potravín. A v Prahe už mal triašku, že téma mu vyhučí kvôli Lisabonu. Nie je sranda mesiac pripravovať reč do Bruselu napr. o tom, že európsky zatykač by mal rozšíriť pôsobnosť aj na "špekulantov" (to nie je faktické tvrdenie, ale hypotéza!!!), a zrazu byť konfrontovaný so skutočnosťou, že si prejav môže strčiť pod pazuchu, lebo bod z programu Európskej rady vypadol... Len preto, lebo nejakí Íri hlasovali, ako im napadlo. No neporazilo by vás to??? Hotová nočná mora.
Fico, ktorý bol schopný opozíciu rétoricky ukrižovať, keď mu sypala "Lisabon" pod kolesá valca s tlačovým zákonom, lebo "to je historický akt, na ktorý Európa čakala dlhé roky", je v tejto kauze to chlapča od Andersena, ktoré sa vo svojej prostoduchosti neokúňa vykričať, že kráľ je nahý. To, že Európa zamrzne a prepadne sa do ďalšej psychoanalýzy, je reálna línia vývoja aj preto, lebo vytvára krovie, za ktorým sa dá fingovať, prečo to či ono nejde (nefunguje, nedá sa riešiť). No predsa, chýba efektívne rozhodovanie... Hahahaha. Nenechajme sa ohlupovať. Európska únia ani pred, ani po Lisabonskej zmluve nemá nijaké spoločné nástroje, napr. na to znižovanie cien. Nemá žiaden komunitárny inštrument, ako sa "nedívať na špekulantov" (Fico), čo hýbu infláciou. Fico, verný svojej náture, si predstavuje EÚ ako RVHP. A tak ďaleko nie sme.
Teda pardon. Jeden spôsob, ako zabojovať proti rastúcim cenám potravín, ktorý je v spoločných silách únie, existuje. "Obmedzenie poľnohospodárskych dotácií a otvorenie trhov produkcii rozvojových krajín môže zvýšiť svetový príjem o dodatočných 520 miliárd USD a pomôcť až 144 miliónom ľudí z pasce chudoby", vyhlásil bývalý šéf WTO Mike Moore. Tak. Čo myslíte, navrhne to Fico v Bruseli?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
