celkovo v priemyselnom odvetví v Košiciach.
Bolo na rozhraní dielní a tovární. Chýbali v nich kvalifikovaní pracovníci, ktorí by vedeli používať pracovné pomôcky a čítať technické výkresy.
Kvalitné výrobky
I napriek týmto nedostatkom vychádzali z košických podnikov kvalitné výrobky.. Kvalita bola záležitosťou fortieľu remeselníckych majstrov najmä stolárskych, kováčskych a umeleckých kováčov. Výrobky z týchto dielní vyvážali aj do zahraničia, kam ich vyrábali na objednávku. V tom období boli v Košiciach najviac rozvinuté priemyselné odvetvia: strojárske, železiarske a drevospracujúce. Dobré meno si v zahraničí získala Poledňákova strojáreň, Fleischerova strojáreň a zlieváreň, Sztudinkova aj Eisslerova továreň na nábytok.
Umeleckí kováči
Popri Poledňákovej, aj Fleischerovej továrni bolo v Košiciach veľa kovospracujúcich remeselníckych dielní. Väčšinou sa zameriavali na opravy poľnohospodárskych strojov. Kováčšsko-zámočnícke dielne vyrábali rôzny sortiment pre stavebníctvo, tiež brány, nábytok, aj umeleckého charakteru. Známy bol G. Delawal drôtenými výrobkami, záhradnými železnými altánkami a rohožami. Postupne vybudoval továreň na drôtené výrobky pod názvom "Prvá hornouhorská továreň na drevené, železné a drôtené výrobky". Vyvážal ich do Talianska, Rakúska a Sliezska. V tom čase začal vzrastať dopyt po umeleckých kováčskych výrobkoch. Na Andrássyho paláci na Hlavnej ulici v Košiciach je brána, ktorá bola asi pred 15 rokmi medzi vyhodeným haraburdím neďaleko bitúnku. Pochádza z dielne umeleckého zámočníka K. Bartscha z roku 1900. Pôvodná kovová konštrukcia hudobného altánku v mestskom parku, obnovená za primátorovania R. Schustera je z dielne umeleckého kováča Kozziga. K vynikajúcim umeleckým kováčom patril aj majster K. Kukovský. Železné zábradlia na schodištiach, ploty v parkoch, v meste, aj balkóny najrôznejších rozmerov vykoval umelecký zámočník S. Muška. Dvadsiate storočie bolo stále plné kočov na mestských a diaľkových komunikáciách. V Košiciach ich vyrábali v dielňach K. Martincsáka, S. Luxa, F. Kricka.
Ocenenia z výstav
Mestské lesy poskytovali dostatok dreva na spracovanie na mestskej píle v Košickej Belej, pre tesárske firmy, na stavebné účely pre nábytkárske továrne a stolárske dielne. Drevo sa aj vyvážalo. V roku 1845 bola založená Prvá hornouhorská stolárska spoločnosť, združujúca stolárske dielne. Niektoré sa rozšírili na továrne ako napríklad po vystúpení zo spoločnosti J. Sztudinku, ktorý si zariadil dielňu stavebného stolárstva a na výrobu nábytku, neskoršie veľký závod na Moldavskej okružnej s niekoľkými budovami, predajňou a výstavnými priestormi. Dielňu tejto spoločnosti viedol S. Legányi, ktorá od roku 1891 ako firma Obchod s nábytkom a stolárska dielňa Legányi a syn vyrábala štýlový nábytok. Bol ním zariadený apartmán pre kráľovnú Alžbetu v Bardejovských kúpeľoch, mnohé kaštiele a reprezentačné priestory hotelov. Čalúnený nábytok vyrábal J. Ratkovský vo svojej najväčšej továrni na nábytok v Hornom Uhorsku. Kuszka vyrábal sústružený nábytok na Kohútej (teraz Škultétyho) ulici. Až tristo robotníkov zamestnával veľkovýrobca nábytku Eissler na Ludmanskej ulici. Na úrovni továrenskej výroby zostala na začiatku 20. stor. iba Sztudinkova fabrika, Eisslerova továreň prešla do majetku úč. spoločnosti v roku 1907 a tá po dvoch rokoch zanikla pre údajnú drahotu.
Eissler bol veľmi úspešný podnikateľ. Začínal so stoličkami a hojdacími kreslami z ohýbaného dreva a pleteného tŕstia. Pletené časti pripravovali doma dievčatá a mal povolenie dávať prácu aj väzňom v dielni zriadenej vo väznici. Jeho stoličky boli známe okrem európskych miest v Španielsku, Rusku, Anglicku, Francúzsku aj v Egypte, Austrálii, USA. V Melbourne mu udelili za jeho výrobky vynikajúcej kvality zlatú medailu. Podľa údajov OPK za desať rokov vyrobil vyše 800 tisíc stoličiek z ohýbaného dreva s výpletom. Hovorilo sa, že na Eisslerových stoličkách sedeli na celom svete, hoci nevedeli, kde sú Košice.
Udržala sa Genovitzova továreň na parkety, aj Dunkelova parketáreň. Tá zaznamenala obrovský úspech, lebo Dunkel začal vyrábať parkety z viacerých druhov dreva, aj vzácneho, vzorované kocky parkiet z orecha, palisandra, a mahagónu. Zamestnával dvadsať odborníkov na kladenie parkiet. Odbyt mal v Rakúsku, Budapešti, Nemecku, Belgicku aj Turecku. Na svetovú výstavu do Paríža poslal kolekciu parkiet s kvetovým vzorom, začo bol ocenený zlatou medailou. Múzeu v Lisabone aj v Pešti daroval kolekciu umeleckých parkiet. Raritou v drevárskej výrobe bola dielňa na výrobu kopýt pre obuvníkov Ľ. Bendičáka, ktorými zásoboval obuvnícke dielne v Uhorsku aj v Čechách.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
