farského kostola z r. 1314. Kráľ Ľudovít I. v roku 1350 udelil Vranovu právo usporiadať trhy a kráľ Žigmund Luxemburský v r. 1410 právo meča a šibenice a mestečko sa stalo majetkom Rozgoňovcov. Malo samosprávu, richtára a prísažných.
Ešte pred vznikom Uhorska na okolí Vranova bolo niekoľko slovenských sídiel založených v 7. - 10. storočí. Po tatárskom vpáde v roku 1241 kráľ Belo IV. a jeho syn Štefan V. územie začali hustejšie zaľudňovať. Prvá písomná zmienka o formujúcom sa zemepanstve Čičava pánmi z Rozhanoviec pochádza z r. 1270. Zrejme od začiatku k nemu bolo pričlenené územie terajšieho katastra Vranova. Neskôr sa k nemu pripojili z okolia aj Vranov - Dlhé, Višňov, Čemerné, Soľ a Lomnica. Úlohou šľachticov Rozgoňovcov bolo aj osídľovať územie. Na okolí vznikali osady, z ktorých sa vytvorili samostatné obe a medzi nimi aj Vranov.
Vznik cechov
Mestské privilégia umožňovali mestu spolupracovať so slobodnými kráľovskými mestami, ako Prešov, Bardejov a Sabinov. Mesto získalo svoju pečať so znakom raka, ktorá bola nahradená novou so znakom sv. Štefana, patróna farského kostola a užívala sa až do roku 1622.
Vranov aj napriek výsadám zaostával v remeselnej výrobe a obchode za slobodnými kráľovskými mestami. Dlho tam boli len jednotliví remeselníci - mlynári, obuvníci, kožušníci, hrnčiari a kováči. Prvé cechy v meste vznikli až v 16. storočí. Bol to cech krajčírov, obuvníkov a kožušníkov. Vranov rozvíjal obchod s Košicami, Prešovom, Humenným, Prešovom, Sanokom, Krakovom a od roku 1459 mal právo vyberania mýta. V roku 1461 mu Matej Korvín udelil právo usporiadať až päť jarmokov za rok.
Obyvatelia Vranova boli Slováci a v ďalšom období sa osídľoval valašským a rusínskym obyvateľstvom. Prvý nemecký kolonista sa v meste usadil v roku 1493 a bol to Lork Alamanus. Postupne prichádzali aj kolonisti z Poľska.
Bratríci
Dôležitú úlohu v meste a v jeho okolí zohrávali bratríci. Svoje sídelné zázemia mali v neďalekých usadlostiach okolo Vranova, v Chmeľove, Medziankach, Hanušovciach, Giraltovciach a inde. Z mnohých bratríkov po ich porážke vojskom kráľa Mateja Korvína v roku 1467 pri Veľkých Kostoľanoch sa usadzovali na okolí v odľahlejších usadlostiach okolo Vranova. Mnohí z nich sa pridali k zbojníckym družinám, ktoré operovali aj v okolí Vranova. Nastalo obdobie ich likvidácie a podľa nariadenia kráľa ňou bol poverený práve jeden z príslušníkov šľachtického rodu Rozgoňovcov - Šebastián. V roku 1478 bola v meste zriadená prvá kláštorná škola a prvé gymnázium až v období reformácie v roku 1570 podľa vzoru nemeckých škôl.
Po smrti Štefana Rozgoňa v roku 1523 Čičava a Vranov prešli do vlastníctva Bátoryovcov až do roku 1617. V roku 1560 sa narodila Alžbeta Bátoryová, známa z histórie ako Čachtická pani. Prichádzala do Vranova a na hrad Čičava. Keď mala 13 rokov (v r. 1573) zasnúbili ju vo Vranove s Františkom Nádaždym. O dva roky neskôr bola vo Vranove svadba so štyri a pol tisíc svadobčanmi. Pozvaný bol aj cisár Maximilián II. s manželkou. Na svadbe sa nezúčastnili ale poslali svadobné dary.
Stavovské povstania
Po vymretí Bátoryovcov hradné panstvo pripadlo Drugetovcom a s ním aj Vranov až do roku 1684, kedy Vranov prešiel do vlastníctva troch nových rodov - Barkóciovcov, Zichyovcov a Forgáčovcov. V 19. storočí a na začiatku 20. storočia Vranov patril šľachtickému rodu Hadík-Barkóci. V roku 1629 bol v meste zriadený menší chudobinec a od roku 1672 - 1786 kláštor Paulínov.
V 17. storočí zasiahli Vranov a okolité mestá i obce stavovské povstania. V tom čase sa vo Vranove konali často stoličné zhromaždenia Zemplínskej stolice. V roku 1715 po poslednom stavovskom povstaní malo mesto 36 obývaných a 13 opustených domácností, v roku 1787 tam žilo 1033, v roku 1882 1492 obyvateľov. V roku 1831 sa Vranov stal centrom Východoslovenského roľníckeho (cholerového) povstania a mesto v tých rokoch postihli aj mnohé živelné pohromy.
Obyvatelia sa zaoberali okrem remesiel poľnohospodárstvom a vinohradníctvom a tento charakter si Vranov zachoval až do vzniku ČSR. Mal dva mlyny, liehovar, pílu, kameňolom a z remesiel bolo najvýznamnejšie čižmárstvo. V r. 1876 bol v meste zriadený slúžnovský okres Zemplínskej župy. Zanikol r. 1922. Železničnú trať vybudovali počas Slovenského štátu z Prešova do Strážskeho a presmerovaná cez Vranov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
