neskôr vyfučia aktuálne aféry napr. Jána Počiatka a Štefana Harabina. Keďže "v zákone je jasne napísané, kedy sa môže začať disciplinárne konanie" (predsedníčka Zmajkovičová Smer), nebolo možné prijať uznesenie, nedajbože sankciu či aspoň morálne bu-bu-bu. Namiesto toho vzal slovútny výbor za bernú mincu evidentné klamstvo oboch poslancov SNS, že autogramy sú vlastnoručné (autentické). Bez kontroly. Pričom každý v republike, kto toto "teátro" (Slota) sledoval, vie, že po Slovensku lož s kratšími nohami ešte nebehala.
To, čo v koprodukcii Pavla Pašku ("nemám žiadne relevantné dôkazy", a pod.) a všetkých výborov, čo sa kauzou zaoberali, vytvorili, je inštitucionalizácia podvodu za podmienky, že splňuje formálne náležitosti legislatívy. "Mesidž" výboru voličom znie, že podvod a lož sú prípustné, ak platný právny stav umožňuje vytvoriť (vykonštruovať) prekážku, aby sa vec nevyšetrila (a sankcia nevyrubila)
Inak je kauza naozaj malicherná. Samotná kontrola dochádzky je švindeľ, ktorý má navodiť akýsi vnem dôvery, že poslanci chodia "do roboty" a neflákajú sa. Je to vytváranie klamného zdania, lebo jednak ani pravý podpis sa s celodennou absenciou vôbec nevylučuje, a jednak (a predovšetkým), medzi hodnotou práce poslanca a časom stráveným na zadku v snemovni neexistuje žiadna korelácia. Jednoducho, silný tvorca či pripomienkovač zákonov, alebo vôbec politicky trochu samostatnejší jedinec, je aj s horami absencií vždy cennejší, ako hlasovacia mašina s dužinou v hlave (akých je veľká väčšina). Ak to vezmeme naozaj dôsledne, podvodný je už podpisový režim, ktorý sa krízu dôvery k politikom a stranám snaží preklenúť formálnym aktom. Načo by to inak zavádzali, všakáno? Len z populistických pohnútok vylepšenia vlastného obrazu.
Legalizácia podvodu na otvorenej scéne, v priamom prenose, autoritami ako predseda NR SR a mandátový výbor, bude mať za následok presný opak toho, čo majú prezenčné listiny za cieľ teda nie prehĺbenie dôvery, ale posilnenie nedôvery v politickú triedu. Dokonca aj v tábore priaznivcov vládnej koalície, ktorí to síce netušia, avšak "posolstvo" kauzy, že za podvod sa netreba hanbiť, ak máme na jeho zahladení materiálny záujem, si dobre zapamätajú.
Dobrá otázka je no a čo? Nič. Všimnite si Počiatkovu kauzu. Prijať pozvanie od finančnej skupiny, ktorá môže mať tisíc záujmov v jeho rezorte, na akýsi žúr s "babami" a pitkou na jachte, je delikt sám osebe. Avšak odkiaľ sa hneď vzali úvahy, že on bol kanálom, cez ktorý unikla zmena parity a jeho hostitelia pekne zbohatli? Z klinickej nedôvery. V zdravom prostredí, kde sa automaticky nepredpokladá, že politik je zaháčkovaný v nejakej sieti či rovno skorumpovaný, existuje prezumpcia bezúhonnosti, keďže normálne je nepodvádzať. Ako má existovať na Slovensku, kde celá vládna garnitúra kryje podvod v priamom prenose?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
