ešte pred 380 rokmi bol malým poddanským mestečkom. Dnes s plochou svojho katastra 3435 hektárov na strednom toku Tople sa zaraďuje medzi moderné, rozvíjajúce sa mesto v regióne Zemplína.
Patril trom rodom
Od roku 1876 bol Vranov sídlom jedného zo slúžnovských okresov Zemplínskej župy, ktorý zanikol po vzniku ČSR v priebehu 20. rokov minulého storočia. Od r. 1945 bol administratívnym sídlom okresu, okrem rokov 1960 - 1968 a je ním aj teraz.
Po druhej setovej vojne k pôvodnému Vranovu boli pripojené niektoré okolité obce. Tie mali v 13. a 14. storočí podobný vývoj ako Vranov a patrili pod hradné panstvo Čičva, ktoré bolo najskôr vo vlastníctve Rozgoňiovcov, potom Bátoriovcov, Drugetovcov. Na konci 17. storočia, kedy Vranov nadobudol na svojej dôležitosti, patril až trom šľachtickým rodom, z ktorých najdôležitejšiu úlohu v jeho rozvoji zohrával Hadík - Barkóci, po ktorom sa až do roku 1949 zachovali zvyšky okliešteného veľkostatku. Práve tento rod mal veľký vplyv na Vranov od 18. do začiatku 20. storočia. Každá z pripojených dedín mala svoj samostatný vývoj a svoju históriu a v nich sa zachovali niektoré pamiatky, predovšetkým sakrálne.
Prínos trate
K prudkému rozvoju Vranova značnou mierou prispela výstavba železničnej trate Vranov - Trebišov v roku 1903 a o štyridsať rokov neskôr aj trať Prešov - Strážske, ktorá bola presmerovaná cez Vranov. V roku 1945 až do roku 1970 sa v meste vytvárali podmienky na komplexnú prestavbu mesta a na vznik nového a moderného Vranova. V príprave bol urbanistický rozvoj a prebudovanie mesta. Vlastný proces prestavby sa uskutočnil v rokoch 1970 - 1980. Žiaľ, každá takáto činnosť z hľadiska histórie a archeológie prináša so sebou mnohé negatívne stránky. Vtedy utrpeli niektoré historické pamiatky, ktoré dnešný Vranov nemá. Pri zemných prácach však našli rozsiahle podzemné sídlo, kde sa 8. mája 1575 konala svadba Františka Nádaždýho s Alžbetou Bátoriovou.
Po druhej svetovej vojne k malému mestečku Zemplína bola pripojená obec Vranovské Dlhé a v roku 1970 Čemerné, Lomnica a Hencovce, čím svojou pentapolitou vytvorili tzv. Veľký Vranov. Uvedeným krokom vznikli lepšie podmienky pre rýchlejší rozvoj mesta. V ňom a na jeho okolí sa vybudovali niektoré pozoruhodné priemyselné podniky, ktoré boli zdrojom pracovných príležitostí. Z nich spomenieme aspoň Drevokombinát v Hencovciach, kde sa od roku 1953 začala výroba celulózy a papiera. V tom čase závod patril vo svojom zameraní k najmodernejším v strednej Európe. Z Ďalších to boli závody Pórobetón a tehelne v Čemernom postavené v roku 1952, Cementáreň v Bystrom, Trepáreň ľanu v Hlinnom, kameňolomy, Strojová a traktorová stanica a ďalšie.
Obyvateľstvo
V pôvodnom katastri Vranova a pripojených dedín vznikli vhodné podmienky pre poľnohospodársku veľkovýrobu. V roku 1952 sa na zvyškoch pôdy veľkostatku Hadík - Barkóci vytvoril ŠM a v tom istom roku bolo založené poľnohospodárske družstvo Vranov Taňa. O šesť rokov neskôr podobné družstvo Vranov - Dlhé, ktoré dobre hospodárili a prosperovali: Po roku 1990 sa situácia zmenila.
Dnešný Vranov k 31. 12. 2005 mal 23025 obyvateľov. Z toho počtu sa 93% hlásilo k Slovákom, 4,4% k Rómom a 0,62% k českej národnosti. V menšom počte v meste žijú Rusíni, Ukrajinci, Maďari, Poliaci, Rusi, Nemci a iní. K rímskokatolíkom sa hlási 13368, gréckokatolíkom 4623, evanjelikom a.v. 1646, pravoslávim 142 obyvateľov. V meste sú aj ďalšie cirkvi zastúpené v menšom počte.
Vzácne fresky
Do roku 1580 bol vo Vranove len jeden kostol - slovenský, postavený v roku 1314. V roku 1580 pribudol druhý protestantský a maďarský, ktorý dala postaviť Eufrazína Drugetová a práve tento kostol je dnes farským kostolom, r. k. cirkvi, ktorý má charakter neskorogotickej stavby. Zrejme bol pridelený katolíkom v procese rekatolizáie v priebehu 17. storočia. Považujem ho za najvzácnejšiu kultúrno-historickú pamiatku Vranova. Je to jednoloďová stavba s vysokou valenou klenbou s lunetami. V roku 1716 po požiari bol opravený a vyzdobený maľovanými freskami v roku 1754 od J. L. Krackera, ktoré sa zachovali neporušené až do roku 1873. V interiéri kostola sa nachádzajú mnohé vzácne umelecko-historické predmety z dielne Jozefa Hartmana z Košíc, pochádzajúce z 18. storočia. Hlavný oltár je zasvätený Panne Márii a na oltári je jej obraz. Okrem hlavného, sú tam aj tri bočné oltáre. Rozsiahla rekonštrukcia sa potom uskutočnila ešte pred prestavbou mesta v roku 1966. V roku 41672 bol na mieste staršieho františkánskeho kostola postavený barokový kláštor paulínov a ten v 19. storočí nadobudol klasicistickú podobu. K starším patrí aj r. k. secesný kostol sv. Anny v Čemernom.
Ostatné kostoly pochádzajú z 20. storočia: evanjelický chrám, r. k. sv. Františka z Assisi, r. k. kostol Nepoškvrneného srdca P. Márie, gréckokatolícky chrám Najsvätejšej Eucharistie, rekonštruovaný kostol evanjelickej cirkvi Ducha svätého. V minulosti tam početná židovská komunita mala svoju vzácnu synagógu, asanovanú pri prestavbe mesta.
Vranov má vybudovanú infraštruktúru pre školstvo, šport a turistiku a udržuje dobré styky s pohraničnými regiónmi v Poľsku, v Maďarsku v Bukových horách pri Miškovci a s Ukrajinou. Všade vzorne prezentuje svoj spoločenský a kultúrny život a z Vranova pochádza mnoho vynikajúcich ľudí a kolektívov.
V okolí Vranova sa nachádza známa rekreačná oblasť pri vodnej nádrži Domaša. Veľkým lákadlom pre obyvateľov mesta a ostatných návštevníkov sú turistické trasy a atrakcie v Slanských vrchoch.
ING. ŠTEFAN STAVIARSKY
Autor: Kino Tatran
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
